Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Prečo trasochvost Bielko neustále potriasa chvostom

trasochvost biely Motacilla alba

Skupina biotopov

  • nelesné, vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

trasochvost biely (Motacilla alba)

Najhojnejší z našich trasochvostov. Rozšírený je po celom území Slovenska, hojnejšie v nížinách. Vystupuje zväčša do výšky 1 300-1 400 m, vyššie býva už oveľa zriedkavejší. Sťahovavý a prelietajúci druh, zriedkavo prezimuje. Vtáky zo severnej čas­ti kontinentu migrujú na zimu na juh. Pri týchto vtákoch je počas zimy známe ich spoločné odpočívanie v celých kŕdľoch, pričom si na tento účel vyberajú stromy, porasty trste a iné oddychové miesta. Pôvodne sa vyskytoval len na brehoch potokov a riek, dnes všade v otvorenej krajine, často v blízkosti ľudských sídiel, vodných plôch každého druhu a terén, kde má možnosť hniezdenia. Súvislým lesom sa vyhýba.

Hniezdo býva umiestnené v dutinách a polodutinách všetkých druhov stromov alebo zákutiach trávnatých brehov, v otvorených dutinách múrov a budov, predovšetkým ak sa nachádzajú pri hospodár­skych dvoroch. Trasochvosty niekedy vy­užívajú aj staré hniezda iných vtákov vrátane belorítok. Hniezdo trasochvosta bieleho zvykne byť dobre ukry­té a často býva umiestnené blízko vody. Postavené je zo stebiel trávy, tenkých konárikov, machu a listov. Výstelka je z vlny alebo srsti a peria. Stavbu hniezda a väčšinu inkubácie zabezpečuje samica. Hniezdi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého v júni. Samička znáša 5-6 na belavom podklade husto tmavosivo škvrnitých vajec veľkosti 20 x 15 mm. Inkubačný čas 12-14 dní, kŕmenie mláďat v hniezde 13-15 dní.

Živí sa prevažne hmyzom a inými drobnými bezstavovcami.

Možno ho vídať pri pobe­hovaní po zemi a chytaní hmyzu či vyletovaní do po­vetria za muchami. Často pokyvkáva dlhým chvostom a hlavou vykonáva zvlášt­ne pohyby dopredu a dozadu. Počas tokania predvádza samec pred samicou zložitý trepotavý let a ustavične pritom švitorí. Nápadné sú predovšetkým v lete a v jeseni spoločne nocujúce kŕdle v počte viac ako 100 jedincov. Za nocovisko si vyberajú stromy, trsťové porasty, v mestách porastené múry a ojedinele aj osvetlené priečelia obchodných domov.

Malý vták s dlhým chvostom charakteristického sfarbenia. Čelo a široký pás cez oči na boky krku sú biele, temeno, záhlavie a zadná časť krku, práve tak ako brada, hrvoľ a predná časť pŕs je čierna. Chrbát je sivý, brucho biele. Dlhý chvost; nikdy nemá žlté perie. Obe pohlavia sú podobné, samica je však na chrbte tmavosivá a na hrudi má menej čiernej. V zime majú dospelé vtáky bielu hruď a chrbát svetlejšie. Mladé vtáky sú hnedosivé s žltohne­dými škvrnami na hlave, hrudi a hrdle.

Dĺžka asi 180 mm, krídlo 81 - 98 mm; chvost 77 - 93 (100) mm; hmotnosť 19 - 27 g.

Najtypickejším hlasovým prejavom je vábenie "cilip-cívit". Spevom je trochu nenápadné rýchle švitorenie, často doplnené vábením. Varovným hlasom je ostré, odsekávané "cizis".

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player