Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako si syseľ Bystrík robil zásoby

syseľ pasienkový Spermophilus citellus

Skupina biotopov

  • nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • ohrozený

syseľ pasienkový (Spermophilus citellus)

Slovensko predstavuje stredoeurópsku časť areálu rozšírenia druhu. Hranicu areálu na našom území tvorí pomyselná čiara oddeľujúca vyššie pohoria Západných Karpát od juhoslovenských kotlín a pahorkatín (Podunajská rovina, Nitrianska, Žitavská a hronská pahorkatina, Košická kotlina, Východoslovenská rovina) a nízkych karpatských predhorí (Cerová vrchovina, Slovenský kras). Z tohto centra rozšírenia preniká druh do karpatských kotlín, kde ostrovčekovito osídľuje vhodné biotopy. Zonálne je rozšírený od nížin až do podhorských oblastí, v minulosti dokonca aj na horských lúkach.

Pôvodne typický stepný živočích. Hlavnými biotopmi výskytu sú trávnaté, neorané plochy s rôznou funkciou, ovplyvnené (alebo vzniknuté) činnosťou človeka (spravidla kosené lúky, pasienky, medze, funkčné priestory - letiská, športoviská a pod.). Predtým považovaný za bežného škodcu v poľnohospodárstve, v súčasnosti zákonom chránený. Žiaľ v roku 1975 bol zaradený medzi poľovnú zver, čo urýchlilo jeho ústup. Na ochranu sysľa sú realizované viaceré opatrenia, a to predovšetkým ochrana existujúcich kolónií a zakladanie nových kolónií na vhodných miestach jedincami z lokalít s dostatočne veľkými alebo neudržateľnými kolóniami.

Obľubuje výslnné stráne, podmienkou jeho výskytu je, že obývaná plocha nesmie byť rozorávaná. Perspektívne možný výskyt je aj na golfových ihriskách na príklade susednej Českej republiky a Rakúska. Žije v kolóniách. Samica rodí 5-8 mláďat raz za sezónu, v máji alebo júni. Mláďatá sa osamostatňujú po 7-8 týždňoch. Živí sa takmer výhradne rastlinnou potravou, najmä semenami tráv a zelenými časťami rastlín. Na jedálnom lístku má aj poľné plodiny, preto ho často krát prena­sledujú ako škodcu. Má menšie lícne torby ako chrček, v ktorých si nosí zásoby potravy do svojho príbytku, kde ju potom konzumuje. Na zimu si väčšinou nevytvára zásoby potravy, žije zo zásob podkožného tuku.

Aktívny je cez deň. Často panáčkuje podobne ako svišť. Vyhrabáva si hlboké zemné nory. Zimu prečkáva zimným spánkom. Zimný spánok má pomerne dlhý, od konca augusta do marca či začiatku apríla. V horúcom lete sa ukladajú aj na letný odpočinok.

Celkové zafarbenie žltosivé s málo zreteľnými bledšími škvrnami na chrbte a na bokoch; ako zimný spáč pĺzne len raz za rok, a to v lete; preto má v jeseni lesklú jemnú srsť, ale na jar suchú a bez lesku; okolo veľkého oka bledý prúžok.

Veľkosťou pripomína potkana, ale je mocnejší a má krátky chvost a malé uši.

Hmotnosť 240-340 g, Dĺžka tela 18-24 cm, Dĺžka chvosta 4,5-8 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 3,3-4,2 cm, Výška ušnice 1 cm; na zadných labkách má po 4 mozole.

Pri vyrušení alebo v nebezpečenstve sa samce vzpriamia a pre­nikavo hvízdajú.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player