Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

svrček poľný Gryllus campestris

Skupina biotopov

  • nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto

Aktivita počas dňa:

  • deň
  • súmrak
  • noc

svrček poľný (Gryllus campestris)

Je rozšírený v celej strednej Európe, na niektorých miestach môže byť dosť hojný. Obľúbeným prostredím sú suchšie lúky a trávnaté stráne. Bežný a početný hlavne na extenzívne obhospodarovaných lúkach a pasienkoch.

Samička znáša do podzemných dier relatívne veľké množstvo vajíčok. Samičky kladú podlhovasté smotanovo-biele vajíčka v skupinkách do pôdy. Vajíčka nie sú však zlepené, ako je to pri koníkoch. Z vajíčok sa vyliahnu nymfy, ktoré dospievajú o 2 - 4 mesiace. Za ten čas sa až dvanásťkrát lienia. Larvy v dierach prezimujú.

Živí sa článkonožcami a rastlinnou potravou. Niekedy sa svrček poľný tak rozmnoží, že zapríčiní škody na hospodárskych rastlinách. Vie vyžierať aj diery do papiera, prípadne aj do šiat, ak sa k nim dostane, a to najmä na prepotených miestach.

 

 

Svrčky sa začínajú objavovať až v apríli, ale cvrlikajúce samčeky možno registrovať hlavne v júni až júli. Je veľmi plachý čo sa prejavuje zastavením cvrlikania ako aj obratným zalezením do podzemného úkrytu pri najmenšom vyrušení. Svrček poľný si v zemi vyhrabáva charakteristické diery. Pred otvorom do nory je dohola vyhryzená tráva a na zemi je často zanechaný drobný trus. Jeho prítomnosť je možné overiť obyčajným steblom trávy, ktorým špárame v nore. Svrček to neznáša a ihneď začne do neho kopať, hrýzť a vytláčať ho von.

svrček poľný

Dorastá do rozmerov 20-26 mm. Prevažne býva sfarbený do čierna. Výrazná guľovitá hlava a zavalitejšie valcovité telo sú prispôsobené k životu v podzemných dierach. Samček sa od samičky líši okrovou farbou pri koreni krídel. Samička má medzi dvomi cerkami na konci bruška nápadné kladielko.

Vydáva cvrlikavý zvuk, ktorý vzniká trením krídel.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player