Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

straka čiernozobá Pica pica

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné, vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

straka čiernozobá (Pica pica)

U nás sú straky rozšírené po celom území prevažne výšky do 900 m n.m. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Stavia si objemné hniezdo na stromoch na okrajoch lesov alebo remízkach. Hniezdi v apríli až máji raz za rok.

Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z konárikov, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z konárikov a blata, hniezdne lôžko výstelkou jemných tráv, korienkov, vlákien a chlpov. Samica znáša 6 - 7 zelenkstých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedí asi 17 - 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 - 27 dní. V zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky nejprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, slimáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia.

V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená. Požiera aj mŕtve živočíchy a často možno straky vídať pri cestách, kde zbierajú cicavce a vtáky zabité autami. Podobne ako aj ostatné krkavcovité vtáky, aj straka si robí zásoby potravy. Ľudia ju obvini­li aj z "kradnutia" a ukrývania lesklých predmetov (väčšinou vrchnáčiky z fliaš, ale publikované boli aj väčšie predmety - lyžičky, okuliare, hodinky...), čo niektorí odborníci popierajú. Faktom aj tak zostáva, že kúsky lesklej fólie sa v jej hniezde občas nachádzajú.

Je ostražitá, ale pritom aj zvedavá až drzá. Chvost často drží počas kolísavej chôdze vo vztýčenej polo­he. Po zemi sa tiež niekedy pohybuje zvláštnym poskakovaním do boku a stále kormidluje chvostom. Počas letu je nápad­ný klinovitý chvost, krátke zaokrúhlené krídla, biele časti na ručných letkách a preto si ju nemôžeme pomýliť s iným vtákom. Lieta priamočiaro, ťažkopádnym dojmom. V zime môže vytvárať aj 15 kusové kŕdliky, pri Košiciach bolo v roku 1953 naraz pozorovaných až 38 jedincov.

Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm), ale má dlhý stupňovitý chvost. Hlava, hruď, chrbát a trtáč sú čierne, zatiaľ čo brucho, boky a lopatky sú biele. Krídla a chrbát sú lesklo čierne s modrastozeleným a červenkastopurpurovým nádychom. Mladé straky sú mat­né, bez lesku a s kratším chvostom.

Volanie je hlasné škrekľavé "šak-čak", niekedy "šakerak" alebo "kek-kek" alebo chrapľavé "ra - ra - ra - rak". V pokoji to môže byť tichý spev, ktorý obsahuje málo počuteľné štebotavé, bublavé a svrčivé zvuky a rôzne imitácie. Občas ju môžeme počuť aj v zime. Dokáže imitovať iné zvieratá, dokonca aj reč človeka, ak je skrotená.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player