Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Prečo prababička Príroda pofŕkala srnča bielymi fľakmi

srnec lesný Capreolus capreolus

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor

srnec lesný (Capreolus capreolus)

Srnec je naším najmenším zástupcom jeleňovitých. Vyskytuje sa vo všetkých typoch lesov (do 1400 m n. m.), rád však vychádza do polí a lúk. V západoslovenskej nížine žijú srnce v otvorenej kultúrnej krajine s roztrúsenou zeleňou. V lete žije individuálne alebo po dvoch - troch kusoch, koncom jesene a v zime sa spája do veľkých čried. Chýba mu predočná žľaza, ktorú ostatné druhy jeleňovitých používajú na značkovanie. Samec si svoje teritórium chráni pred inými samcami a značkuje si ho výlučkami pachových žliaz na čele, pätách a medzi raticami. Ruja prebieha v júli - auguste. Samce majú malé parohy, ktoré každoročne obmieňajú (zhod X.-XI. a nárast nových III.-IV.). Gravidita trvá 40 týždňov, pričom sa však zárodok začína vyvíjať až za 20 týždňov tzv. utajenej gravidity. Mláďatá bývajú dve, zriedka jedno či tri. Rodia sa v máji. Samica mláďatá dojčí 6-7 mesiacov, od tretieho mesiaca života však mláďatá prijímajú aj rastlinnú potravu. Štrnásťmesačným mláďatám dorastá definitívny chrup a pohlavne dospievajú.

Srnec sa živí rovnakou potravou ako jeleň. Minerálne látky získava olizovaním hliny alebo soli v krmelcoch. Ich malé telo má v pomere k hmotnosti veľkú povrchovú plo­chu, ktorá vydáva veľmi veľa tepelnej energie. Preto srnec potrebuje viac potravy na hmotnostnú jednotku ako oveľa väčší jeleň lesný. Vysokú energetickú potrebu možno pokryť len príjmom výživnejšej potravy. O dôležitosti potravy u srncov svedčí pohľad na mladé stre­doeurópske jedince po prežitej zime: v porov­naní s jesenným obdobím vážia aspoň o 12 až 14 kg menej. Ľahšie zvieratá bez pravidelného prikrmovania spravidla zimu neprežijú. Srnce sú v potrave veľmi prieberčivé. Poľovnícki špecialisti ich nazývajú "koncen­trovanými selekcionármi". Znamená to, že vždy vyhľadávajú vysoko výživné rastliny ale­bo výhonky, aby na minimum znížili príjem ne­potrebného a pre ne nestráviteľného alebo ťažko stráviteľného balastu. Možno povedať, že srnce sú až "maškrtné".

Srnec je významnou poľovnou zverou. Je obdivuhodne prispôsobivý. Najväčším nepriateľom sú túlavé psy a autá na cestách. Srnčatá uliahnuté v máji až júni sa často stávajú obeťami kosačiek.

Trus

Capreolus capreolussrnec lesný - trus
Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo ztlačené do agregátov, 1 - 1,5 cm dlhé a 0,6 - 1 cm hrubé, valcovité až guľovité na jednom konci zahrotené, v lete obyčajne zlepené, tmavohnedé až čierne, podobné koziemu alebo ovčiemu trusu; obsahujú nestrávené časti rastlín; nájdeme ich v hromádkach na miestach pasenia alebo na chodníkoch tejto zveri roztrúsené na pomerne dlhom úseku, pretože kopytníky sa môžu vyprázdňovať aj počas pohybu.

Odtlačky

srnec lesný - odtlačkysrnec lesný - odtlačky
Stopy srnčej zveri sa delia zväčša na stopy dospe­lej zveri a stopy mláďat. Iba veľmi skúsený stopár vie rozoznať stopu srnca od stopy srny. V stope srnčej zveri sú najvýraznejšie vytlačené štyri prsty. Ak srnčia zver kráča pokojne, vytláča rati­ce tesne pri sebe, pričom paratice vôbec nie. Stopa ratíc je oválna, pri päte zaoblená so zbiehavými hrot­mi. Stopa dospelej zveri je 4 - 5 cm dlhá a 2,5 - 3,5 cm široká. Dĺžka kroku je 35 - 45 cm a šírka rozkroku 10 - 16 cm. Predné a zadné ratice sa prekrývajú. Ak niečo srnčiu zver vyruší, odbieha dlhými skokmi. Pritom zadné nohy kladie pred predné a v stopovej dráhe sú vytlačené všetky štyri prsty, pričom ratice majú hroty od seba a sú vytlačené aj paratice.

Deň trávia zväčša dlhším odpočinkom prerušovaným pastvou. Hlavné fázy prijímania potravy sú spravidla za večerného súmraku alebo skoro ráno. Sna­žia sa prijímať potravu vo viacerých časoch pasenia, pretože ich bachor nie je taký ob­jemný, aby mohli celý deň stráviť prežúvaním potravy. Okrem toho pre dobré zúžitkovanie potravy sú vhodnejšie menšie dávky a ich dô­kladné spracovanie. Ideálny denný režim srn­cov je však narúšaný.

Najmenší z našich kopytníkov s nápadne štíhlym krkom a úzkou hlavou; v letnej srsti je žlto-hrdzavý až červenohnedý, naspodku trochu bledší, zrkadlo má žltobiele; s vekom pribúda sivasté zafarbenie na hlave; v zimnej srsti sivohnedý, len ostro ohraničené zrkadlo čisto biele; mláďatá sú žltohnedé s belavými škvrnami, ktoré sa do jesene strácajú; jarné pĺznutie prebieha pomaly, u niektorých jedincov až do konca mája, jesenné rýchlejšie, obyčajne v októbri.; už v prvom roku vyrastajú srnčekom kostené útvary, ktoré poľovníci nazývajú "gombičky"; v druhom roku sa parožie obyčajne ešte nerozvetvuje, ale v treťom roku je už typický tzv. šestorák; dosť časté sú abnormity parožkov, spôsobené mechanickým poškodením počas vývoja alebo zdravotným stavom jedinca; srnce zhadzujú parožky v októbri až decembri a vytĺkajú si ich v apríli-máji; čím starší jedinec, tým skôr zhadzuje aj vytĺka.

Drobný, biele zrkadlo, malý chvostík; parohy len s 4-6 vetvami.

Hmotnosť: 17-30 kg. Dĺžka tela: 90-130 cm. Výška tela: 65-85 cm. Dĺžka chvosta: 2-6 cm. Výška ušnice (ucha): 11-17 cm.

Najnápadnejšími pobytovými signálmi sú hlasové prejavy - úsečné, chraptivé, hlbo­ké brechanie, ktoré vydávajú aj srny, ak ich naľakáme. Veľmi vnímavé sú začiatkom roka a v lete. Vďaka vynikajú­cemu sluchu reagujú na každý podozrivý zvuk.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player