Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako sokol Ostropazúrik vytrhol belorítke Ritke chvostík

sokol myšiar Falco tinnunculus

Skupina biotopov

  • nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Cites

Stupeň ohrozenia:

  • najmenej ohrozený

sokol myšiar (Falco tinnunculus)

Spolu s myšiakom lesným patrí k najrozšírenejším dravcom v strednej Európe. Hniezdi po celom území Slovenska od nížin až do alpínskeho stupňa (až do výšky 2 200 m). Obýva poľnohospodársku krajinu, dediny, mestá, úhory, skalné bralá a pod. Hniezdi aj vo svetlejších lesoch prerušovaných lúkami a pasienkami, v malom počte aj v alpínskom pásme. Naše sokoly myšiare sú stále, prelietavé i sťahovavé. Staré vtáky sú stálejšie, než mladé. Niektoré jedince zimujú do 50 km od hniezdiska, niektoré tiahnú až do Afriky. Často u nás zimujú, alebo cez naše územie tiahnú vtáky zo severnej Európy.

Tak ako ostatné sokoly, ani myšiare si hniezdo nestavajú. Využívajú staré hniezda po väčších vtákoch. Často hniezdia aj v dutinách stromov a s obľubou obsadzujú aj väčšie búdky a umelé hniezda. Na skalách, v lomoch a na rôznych budovách hniezdia na holom podklade. Stáva sa aj, že zahniezdia na balkóne panelákového bytu. Do hniezda samica znesie 4-6 vajíčok. Sedí na nich 28-30 dní. Po vyliahnutí samica mláďatá ešte 8 dní zahrieva, počas ďaľších ôsmych dní ich zahrievať postupne prestáva. Vo veku 27-30 (38) dní mláďatá opúšťajú hniezdo, čo je u nás zväčša v polovici júna až v júli. Rodičia ich ešte asi mesiac prikrmujú.

Živí sa hlavne drobnými cicavcami, občas menšími druhmi vtákov, hlavne ich mláďatami a v lete aj veľkým hmyzom, žabami. Snáď ešte väčší podiel v potrave než vtáky majú plazy, najmä jašterice a slepúchy. Bolo dokázané, že sokol myšiar vidí ultrafialové žiarenie. Vďaka tomu vie rozoznať močové stopy okolo nôr hlodavcov, pretože od moču sa toto žiarenie silne odráža.

Prílet na hniezdisko a svadobné hry začínajú už koncom februára a v marci. "Pustovky" niekedy možno pozorovať sedieť na stromoch, telegrafných stĺpoch či drôtoch, ako pozorujú povrch pôdy. Sokol myšiar loví na otvorených priestranstvách. Počas priameho letu strieda úseky prekonávané rýchlymi a krátkymi údermi krídiel s plach­tením. Počas letu je jasne viditeľný široký čierny pruh na konci chvosta. Častejším znakom tohoto druhu, pozoro­vateľným v povetrí, je trepotavý let, počas ktorého vyhľadáva svoju najčastejšiu korisť - drobné cicavce. Pri takomto lete vyvíja krídlami rovnakú rýchlosť, akou proti nemu fúka vietor, takže stojí na mieste vo vzduchu asi 10-20 metrov nad zemou. Krídla sú skôr úzke, stredne dlhé, špicaté, mierne zahnuté. Chvost je dlhý. Keď zahliadne korisť, prudko sa za ňou spustí na k zemi so stiahnutými krídlami.

Stredne veľký sokol (samec 160-200g, samica 200-240g; rozpätie krídel 75cm). Samec je trochu menší než samica. Hmotnosť samca je 125-250 g, samice 150-300 g. Rozpätie krídel je okolo 75 cm. Samec je na hlave a v zátylku modrastosivý. Chvost je popolavosivý; s tmavým pásom na konci. Samica má hnedý pásikavý chvost, koncový pás je širší. U oboch pohlaví je chvost zaoblený, pretože vonkajšie perá sú kratšie ako stredové. Nohy sú sýto žlté, pazúry čierne. Mladé sokoly sa perím podobajú skôr na samičku. Ich krídla sú však okrúhlejšie a kratšie ako u dospelých jedincov. Okrem toho majú na okrajoch bielu obrubu.

Najvýraznejší rozdiel medzi samčekom a samičkou je v sfarbení hlavy. Samček má svetlosivé operenie hlavy, kým samičky hnedé. Na rozdiel od samčeka je hnedá aj predná strana a je pokrytá priečnymi pásmi s výraznym pruhom. Aj spodná strana je tmavšia ako u samčeka a viac fľakatá.

Najmä v období hniezdenia je počuť rýchly sled vysokých tónov "kjikiikiikji".