Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

slávik červienka Erithacus rubecula

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

slávik červienka (Erithacus rubecula)

Rozšírená na celom území Slovenska od nížin až po hornú hranicu lesa, vzácne i vyššie, v kosodrevine až do 1 600 m. V prevažnej miere sťahovavá, zimuje v stredomorských krajinách, ale niekoľko jedincov pravidelne zimuje aj u nás. Odlieta v septembri až októbri a vracia sa v druhej polovici marca. Obýva listnaté, zmiešané a ihličnaté iesy, parky s hustým krovinatým podrastom.

Hniezdo stavia na zemi, alebo nízko nad zemou zväčša v polodutinách alebo aspoň sčasti je kryté (pod koreňmi stromov, na svahoch ciest, potokov a pod.). Červienka môže na tento účel využiť rôzne príležitosti vytvorené človekom - môže zahniezdiť v polobúdke, prípadne zahniezdi v kôlňach a záhradných búdach, starých kotlíkoch a kvetináčoch a podobne. Hniezdo z tráv, korienkov, machu a listov stavia samica. Hniezdi 2 razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v apríli, druhého v júni. Znáša 5-6 na belavom podklade červenkastohnedo škvrnitých vajec veľkosti 19 x 14 mm. Inkubačný čas 13-14 dní, kŕmenie mláďat v hniezde 12-15 dní.

Na jar a v lete zbiera rôzny hmyz (všetky vývinové štádia), pavúky a iné bezstavovce, na jeseň sa živí aj bobuľami rôznych drevín. Asi 80 % semien, ktoré prejdú zažívacím traktom červienky, nestráca klíčivosť a takto napomáha šíreniu drevín. Inak bývajú jednými z prvých návštevníkov kŕmidla.

Dôverčivá červienka veľmi rada sprevádza záhradkárov, lebo na čerstvo pokopanej pôde nachádza rozmanitú potravu. Aj v zime je nápadná, krotká a dôverčivá, ale počas hniezdenia sa stáva utiahnutejšia. Veľké oči v porovnaní s ostatnými spevavcami prezrádzajú, že je to vtáčik aktívny aj za súmraku. Veľmi melodický, trochu smut­ne pôsobiaci spev je za ranného brieždenia prvý a večerného súmraku posledný vtáčí spev. Samček svoju pesničku prednáša z vyvýšeného miesta. Počuť ho už v predjarí a ešte aj v je­seni. Spev je je aj jedným z mála spevov, ktoré možno niekedy počuť dokonca aj v zime.

 

Malý vták (dĺžka tela je asi 140 mm). Má hnedé zafarbenie, spodnú časť hlavy, hrdlo, boky krku a prsia tehlovočervené a bruško belavé. Mladé červienky nemajú oranžovohrdzavú hruď a sú husto žltohnedo a hnedo škvrnité.

Kormidlové perá jednotne olivovohnedé (rozdiel od muchárika červenohrdlého), ktorý má stredné kormidlové perá čiernohnedé, ostatné s bielou kresbou slávikov, ktoré majú kormidlové perá tmavohrdzavé a žltochvosta lesného s perami svetlo hrdzavými.

Spev je melancholický, slávnostný. Strofy začínajú vysokými ostrými tónmi a klesajú do slabších trilkovitých a flautovitých tónov znejúcich ako zurčanie potoka. Najčastejším hlasovým prejavom je "cíp", pretiahnutejšie "síít"a ostré, vytrvalé "tik - tik - tik". Slávik červienka sa ozýva spravidla počas súmraku. Vábením je ostré "cjk", často znejúce v rýchlom slede niekoľko ráz za sebou.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player