Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

ropucha zelená Pseudepidalea viridis (Bufo viridis)

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné, vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • závislý na ochrane

ropucha zelená (Pseudepidalea viridis / Bufo viridis)

Rozšírená je od 1. do 5. vegetačného stupňa. Obýva otvorené oblasti stepného charakteru, koncentruje sa pritom v okolí sídlisk alebo na intenzívne vypásaných pastvi­nách. Husto zalesneným oblastiam sa vyhýba, preniká len do ich okrajových častí, a to najčastejšie pozdĺž ciest. Je málo citlivá proti suchu aj proti obsahu solí vo vode. V kultúrnostepných biotopoch hojná po celom území, zvlášť hojná je na vápencových pôdach (Juhoslovenský kras). Juhoeurópske exempláre dosahujú až 100 mm.

Vajíčka v počte 10 000-12 000 kusov samička odkladá v dlhých šnúrach, ktoré obmotáva na vodné rastliny. V páse sú usporiadané sú v 3 - 4 radoch; ak je šnúra mierne natiahnutá, tak len vo dvoch radoch s priemerom vajíčka 1,0 - 1,5 mm hnedastej farby; šnúra po napučaní je tenšia ako 8 mm.

Larvy sú väčšie ako larvy ropuchy obyčajnej. Tesne pred me­tamorfózou dosahujú do 45 mm. Análny otvor je v strede línií tela na báze chvosta. Zvrchu sú olivo­vohnedé alebo tmavosivohnedé. Ventrálna strana tela sivobelavá, silne hnedo bodkovaná. Sivobelavé lemy sú husto bodkované. Po objavení sa končatín za­farbenie vybledne.

Metamorfóza žubrienok na žabky nastáva po 2-3 mesiacoch, v plytkých, dobre prehrievaných mlákach aj skôr. Dĺžka tela exemplárov ihneď po metamorfóze je 10,5-17 mm.

Hlavnými zlož­kami potravy sú mravce, chrobáky, slimáky, mnohonožky, pavúky a stonožky. Keďže sa zdržujú väčšinou v poľnohospodársky exploatovaných biotopoch, patria požieraním škodlivého hmyzu k užitočným živočíchom.

Mimo doby párenia je aktívna v noci. Obja­vuje sa v apríli. Ihneď sa začína páriť. Párenie trvá niekedy až do júna, v mies­tach, kde jarné vody rýchlo vyschnú, pári sa ešte aj v auguste. Metamorfované mláďatá sa spočiatku zdržujú v blízkosti vody a su aktívne aj vo dne, neskôr sa aktivita posúva do nočných hodín. Od vody odliezajú niekedy aj veľmi ďaleko.

Na tele má veľa zelených škvŕn; hrbolčeky pod prstami zadných nôh sú nepárové. Zavčas na jar a v čase párenia je základná farba chrbta špinavosivá s tmavozelenými nepravidelnými fľakmi, v ktorých sú, najmä na bokoch tela, ružovočervené bradavice. Tie sú hojné predovšetkým pri exem­plároch z južných častí areálu, kde miestami pokrývajú celú plochu viečok, ďalej príušné žľazy a hojne sú roztrúsené po celom chrbte. Po opustení vody zafarbenie vybledne, flaky dostanú trávovozelený nádych a červenkasté bodky často úplne zmiznú. Vzhľadom sa podobá ropuche bradavičnatej, je však o niečo štíhlej­šia. Telo mierne zavalité, v strede rozšírené. Bubienok malý, okrúhly, polovičnej veľkosti oka. Nohy štíhlejšie ako pri predchádzajúcom druhu. Pokožka tenšia a menej bradavičnatá. Na bradaviciach sú akési vyvýšeniny.

Samce s vnútorným rezonátorom na hrdle. V čase párenia majú na prvých troch prstoch prednej nohy pariace mozole. Spodná strana tela je belavosivá alebo žltkastá, pri samičkách obyčajne fľakatá alebo mramorovaná.

"Urrrrrrrr...., urrrrrrrr..." je silné, dlhotrvajúce drnčanie; jeden rad zvukov trvá 10 - 15 sekúnd a spočiatok je tichý a postupne naberá a kolíše na intenzite, čím sa zreteľne odlišuje od medvedíka; má dobre vyvinutý hrdelný rezonátor pripomína husľové pizzikato, ale v prírode sa najviac podobá krtonôžke a svrčiakovi. Od nočného lelka lesného, ktorý sa ozýva dlho v podobe "errrrr?urrrr" (niekedy drnčí až 5 minút), ju rozlíšime podľa toho, že nekolíše v intenzite a výške tónov; samček lelka sa ozýva len za súmraku a v noci od mája do júla.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player