Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

ropucha bradavičnatá Bufo bufo

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné, vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • závislý na ochrane

ropucha bradavičnatá8 cm, samičky 12-15 cm

Rozšírená je od 1. až do 7. vegetačného stupňa. Obýva lesy, záhrady, polia, lúky a staveniska. Hojná po celom území a neraz sa vyskytuje aj v nadmorských výškach okolo 2000 m. Pári sa zavčas na jar v marci alebo začiatkom apríla. Pohlavný pud je veľmi silný. Samce oblapujú samice ihneď pri prvom stretnutí, a to aj na suchej zemi. Často o samicu samce medzi sebou bojujú.

Vajíčka kladie samica v šnúrach dlhých 5-10 m, pričom sú usporiadané v 3 - 4 radoch; ak je šnúra mierne natiahnutá, tak len vo dvoch radoch s priemerom 1,5 - 2,0 mm čiernej farby; šnúra po napučaní je hrubá až 8 mm.

Larvy sú spomedzi našich druhov obojživelníkov najmenšie. V čase opustenia obalov merajú iba 5 mm, tesne pred metamorfózou približne do 32 mm, väčšinou sú však len 20-25 mm dlhé. Mladé larvy sú zamatovočierne, staršie čiernohnedé, pritom boky tela a bruško so zlatistými bodkami. Plávací sivobelavý lem je opatrený tmavými škvrnkami. Pri štvornohých larvách zafarbenie zosvetlie až do svetlohnedá. Metamorfóza žubrienok na žabky je po 2-3 mesiacoch. Počas párenia z vody potravu neprijíma. Základné komponenty potravy predstavujú mravce, chrobáky, pavúky, mnohonožky. slimáky, dážďovky. Pre veľkú žravosť, predovšetkým škodlivého hmyzu, je užitočným živočíchom.

Najvhodnejším obdobím pre pozorovanie je, rovnako ako u väčšiny obojživelníkov, na jar. Ropuchy sa do vody sťahujú v marci, kedy sú najzraniteľnejšie, najmä na cestných komunikáciách. Je to nočný živočích, len počas dažďov, ako aj v čase párenia je aktívna aj cez deň. Doba aktivity trvá približne do októbra. Zimuje na suchej zemi, najčastejšie v dierach hlodavcov.

Zavalité telo s bradavičnatou kožou; podkĺbové hrbolčeky na spodku prstov zadných nôh sú zväčša párové; na prvých troch prstoch predných nôh majú samce zrohovatené mozoľovité výrastky. Plávacia blana dosahuje asi do polovice najdlhšieho prsta. Na vonkajšej strane chodidla niet pozdĺžneho kožného záhybu. Ak natiahneme zadnú nohu dopredu, pätný kĺb pri samcoch dosahuje po bubienok alebo po oči, pri samiciach po predné nohy. Bubienok je malý, niekedy schovaný pod kožou. Samce bez zvukových rezonátorov. V čase párenia majú na hornej a vnútornej strane prvých troch prstov rohovité mozole. Koža hrubá, drsná, pokrytá bradavicami, najhojnejšie sú na dorzálnej strane trupu, ako aj na končatinách. Pohlavne nezrelé exempláre sú buď špinavožlté, červenkasté, alebo medenohnedé. V dospelosti zvrchu žltohnedé, špinavo olivovozelené, červenohnedé, sivé, tmavohnedé až čierne. Ventrálna strana tela žltkastá alebo špinavo belavo-sivá, a to buď jednofarebná, alebo s tmavšími flakmi.

V čase párenia vydávajú samce tlmený, krochkavý zvuk "ông, ông, ông"... alebo "orrt-orrt-orrt..." je kvákanie až chrochtanie, ktoré samček opakuje pri dvorení; samček nemá vyvinutý hrdelný rezonátor, takže ho nie je počuť ďaleko; ozýva sa od konca februára do konca marca.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player