Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

roháč obyčajný Lucanus cervus

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto

Aktivita počas dňa:

  • deň
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • najmenej ohrozený

roháč obyčajný (Lucanus cervus)

Celkove je rozšírený od Pyrenejí až po Ukrajinu, na severe až po Baltické more. Na juhu žije v Taliansku, na Balkáne a v Malej Ázii. Na Slovensku je dosť hojný, najmä v oblasti dubových lesov južného a východného Slovenska. Známy je z týchto oblastí: Malé a Biele Karpaty, Tríbeč, Považský Inovec, Burda, Slovenské rudohorie, Slanské vrchy, Vihorlat a i.

Žije v starších, teplých, nížinných a podhorských dúbravách, zmiešaných lesoch a i. Po oplodnení samička vyhľadáva staré stromy (dub, výnimočne buk a i.) a znáša do nich vajíčka. Larvy sa vyvíjajú v práchnivých stromoch, koreňoch alebo zhnitých pňoch najmä dubov, ale aj bukov alebo vŕb. Vyvíjajú sa 2 - 3 roky a v nepriaznivých podmienkach aj dlhšie (5 rokov).

Živia sa práchnom a v ňom sa i zakukľujú vo vajcovitých kokónoch. O dva mesiace sa liahnu imága (dospelé jedince). Ako dospelý chrobák si požije iba veľmi krátko - 60 - 90 dní. Predpokladá sa že samičky lákajú samce k páreniu vylučovaním feromónov. Keďže pre svoj prirodzený vývin využívajú hlavne napadnuté a práchnivé stromy, ktoré sa však v mene záchrany napadnutého lesa pred škodcami likvidujú. Tým sa stav populácie stále znižuje aj keď ide o chránený druh. Rozhrýzaním a trávením odumierajúceho dreva roháč urýchľuje kolobeh organických látok v prírode, a preto je užitočný.

Dospelé jedince sa vyskytujú v máji až júli. Samčeky poletujú za teplých letných večerov a vyhľadávajú samičky, ale aj sladkú šťavu vytekajúcu z poranených stromov. Na takomto mieste môžeme nájsť hneď niekoľko jedincov pohromade. Hoci samček hryzadlá používa pri zápasoch o samičku, pre protivníka nie sú nijako nebezpečné. Pozorovanie súbojov je mimoriadne zaujímavé a patrí podobne ako u jeleňov k nezabudnuteľným zážitkom.

Dosahuje rozmery od 25 do 75 mm. Je to jeden z našich najväčších chrobákov známy nápadným pohlavným dimorfizmom. Samčeky mávajú parohovité hryzadlá dĺžky až 25 mm pričom samičky ich majú štandardnej veľkosti. Samička je preto o niečo menšia, do 45 mm. Hlava a hruď sú tmavé, hryzadlá a krovky gaštanovohnedé. Larvy sa podobajú pandravám chrústov, ale sú mohutnejšie.

Tvar, veľkosť hlavy a hryzadiel sú veľmi premenlivé so všetkými prechodmi od veľkej (telodontnej) k malej (amfidontnej) forme. Samička sa podobá na roháčika obyčajného (Dorcus parallelipipedus) a samičku nosorožteka obyčajného (Oryctes nasicornis) - chránený druh národného významu.