Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

pŕhľaviar čiernohlavý Saxicola torquata

Skupina biotopov

  • nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

pŕhľaviar čiernohlavý (Saxicola torquata)

Nenáročný hniezdič na západe strednej Európy. Väčšinou na slnečných, su­chých, málo porastených pôdach, na piesoč­natých pôdach nehnojených priemyselnými hnojivami, krušinových vresoviskách.

Samica stavia hniezdo na zemi, väčšinou na svahoch v plytkej priehl­bine alebo nízko nad ňou, vždy však veľmi dob­re ukryté pred pohľadom zhora. Niekedy býva hniezdo zavesené v kroví. Znášku tvorí 5 - 6 va­jec.

Loví predovšetkým hmyz (motýle, muchy, ovady), ďalej pavúky, drobné červy a rôzne bobule a semená.

Často sedí vzpriamene na vrcholkoch stromov alebo na elektrickom vedení. Na rozdiel od pŕhľaviara červenkastého oveľa výraznejšie potriasa krídlami a chvostom.


 

Hrdzavočervená hruď, čier­na hlava a hrdlo, biele škvrny na hrdle sam­ca, samica celkove matnejšie sfarbená. Samice nie sú ani zďaleka tak kontrastne sfarbené ako samce. Mladé jedince majú jemne čiarkovanú hruď a škvrnitý chrbát. Chvost je jednofarebný, hnedastočierny.

Veľkostbu aj tvarom tela je veľmi podobný pŕhľaviarovi červenkastému, pôsobí však trochu "guľatejšie". Ďalej mu chýba prúžok cez oko a chvost má celý tmavý. Krídla sú kratšie, ako má príbuzný druh, pretože na tahu nemusí prekonávať také veľké vzdialenosti. Na vnútorných zástaviciach kormidlových pier niet bieleho sfarbenia (rozdiel od pŕhľaviara červenkastého).

Krátke, rýchlo spievané sledy obsahujú okrem rachotivých a škrípavych tónov aj hvízdavé zvuky a veľmi často imitácie hlasov iných vtákov. Pripomínajú trochu sle­dy vrchárky modrej alebo penice hnedokrídlej. Spev počas letu je bohatší a premenlivejší. Vábenie znie ako tvrdé škrípavé "trat-trat" alebo "fíít-trat-trat".