Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Prečo má plch Plcháč huňatý chvostík

plch lieskový/pĺšik Muscardinus avellanarius

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • najmenej ohrozený

plch lieskový (Muscardinus avellanarius)

Hoci je pomerne rozšíreným druhom po celom území Slovenska, patrí skôr medzi zriedkavých zástupcov našej fauny. V podmienkach Západných Karpát osídľuje vlhšie stanovištia s bohatým bylinným a krovinným podrastom spĺňajúce trofické požiadavky druhu v lesoch všetkých typov: od lužných po karpatské horské lesy v nadmorských výškach 110 až 1700 m. Zimuje pravým zimným spánkom (telesná teplota mu klesne až na 5 °C) od októbra do marca. V období prudkých poklesov teploty upadá do spánku aj v lete. Potravu tvoria prevažne orechy a iné plody a semená drevín, ovocie, mladé výhonky a puky stromov a hmyz. Rozmnožuje sa raz do roka, od júna do augusta. Po 20 dňovej gravidite rodí samica 3 - 5 mláďat. , ktoré sa vyvíjajú po­maly. Na 16.-18. deň sa im otvárajú oči, dojčené sú asi mesiac a celkom samostatné v 40. dni života. Pohlavne dospievajú v nasledujúcom roku. Pĺšik sa dožíva 3-4 rokov. Ľahko sa skrotí.

Je podobne ako ostatné plchy veľmi obratné zvieratko s nočným spôsobom života. Žije individuálne alebo v menších skupinkách. Cez leto si stavia aj niekoľko hniezd z tráv, lístia a konárikov, ktoré zlepuje slinami. S nástupom tmy sa stá­va aktívny a pred východom slnka sa vra­cia do denných úkrytov. Šikovne sa šplhá a zdržiava najmä na nižších kríkoch a vysokých trávach. Z trávy, lístia a kúskov kôry si stavia 0,5 až 1 meter nad zemou guľovité hniezda s prie­merom presne 10 cm a s bočným, väčšinou ťažko poznateľným vchodom. Je pospletané zo stebiel trá­vy umiestnené hlavne na suchých miestach na zemi, na kmeňoch stro­mov alebo medzi nadzemnými časťami kore­ňov. Vzácne prespí aj vo vtáčích búdkach. Letné hniezda, ktorých je často viacero, si na­proti tomu zvyčajne stavia vyššie vo vegetá­cii (až 2 m). Hniezdo vystelie jemne rozhryzeným rast­linným materiálom a privádza v ňom potomstvo. V jeseni pĺšiky skracujú svo­ju nočnú aktivitu čoraz dlhšími pauzami, až koncom októbra upadnú do zimného spánku, ktorý môže trvať až do apríla. Zimné hniezdo je väčšie (priemer asi 12 cm) a pevnejšie ako letné. Hniezda nájdeme v dutinách stromov, krmelcoch zvierat, nízko postavených vtáčích búdkach.

Najmenší plh Európy. Dĺžka 65 - 85 mm, chvost 55 - 80 mm, hmotnosť 15 - 35 g. Celkové zafarbenie hrdzavožlté, spodok trochu bledší a na hrudi biela škvrna; na niektorých lokalitách sa vyskytujú jedince s bielym končekom chvosta; chvost husto zarastený krátkou srsťou. Srsť je na vrchnej strane tela žltohnedá a na brušnej strane biela. Má dosť malé, okrúhle uši. Veľké, nápadné čierne oči poukazujú na nočný spôsob života.

Husto osrstený a hrubý chvost odli­šuje tohto malinkého zástupcu plchov od po­dobne veľkých myší.

Hmotnosť 15-28 g, Dĺžka tela 6,2-8,6 cm, Dĺžka chvosta 5,5-8 cm, Dĺžka chodidla (zadná končatina) 1,5-1,8 cm, Výška ušnice 1,1-1,2cm; na zadných labkách má po 6 mozoľov.