Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

pipíška chochlatá Galerida cristata

Skupina biotopov

  • nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • takmer ohrozený

pipíška chochlatá (Galerida cristata)

Na Slovensku je takmer vý­hradne druhom krajiny obývanej alebo poľnohospodársky využívanej krajiny. Typickým hniezd­nym prostredím sú medze a okraje poľných a regio­nálnych ciest a železničných tratí s nízkou trávnatou vegetáciou na nížinách, ale aj v niektorých kotli­nách (Popradská) a horských údoliach (Liptov) do 700 m n. m. Na severnom Slovensku je hniezdne rozšírenie nesúvislé. Len ťažko možno povedať, či to spôsobili zmeny životného prostredia. Skutočnosť, že tento druh sa už predtým v strednej Európe vyskytoval, potvrdil v 16. storočí Conrad Gesner, ktorý ich na svojich potulkách často vídaval popri ceste. S

amica buduje zo suchých stebiel jednoduché neusporiadané hniezdo v plytkej jamke vyhrabanej v zemi. Hniezdo býva pod krovím alebo medzi terénnymi nerovnosťami.

Živí sa väčšinou rastlinnou potravou, napríklad rozmanitými semenami, travinami a rôznymi bylinami. Mláďatá kŕmi prevažne hmyzom.

Na jar samce spievajú zväčša na zemi, na nízkom strome alebo počas letu, keď v širokých kruhoch oblietavajú hniezdne teritórium.

Nápadný špicatý chochol. Sfarbenie a kresba sa mení v závislosti od geografických podmienok, ale váčšina poddruhov nemá však vrchnú stranu tela takú výrazne škvrnitú, ako škovránok poľný. Narozdiel od neho je zavalitejšia, avšak len v pričupenejšej póze s našuchoreným perím, pri natiahnutí tela sa javí oveľa štíhlejšia.

Podobná škovránkovi poľné­mu, avšak s nápadným zahriteným chocholčekom a zobákom je masívnejším a na konci mierne zahnutým nadol. Vonkajšia zástavica krajného kormidlového pera nie je na rozdiel od škovránka poľného biela.

Len krátke popevky, väčšinou pri pohybe po zemi. Rôzne dlhé melodické sledy slabík znejú ako jasné "dídidriéé" alebo "dují" a v pomalšom tempe. Spev býva často doplnený imitáciami hlasov iných vtákov alebo ľudských hlasov.