Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako malú pinku odfúkol vietor

pinka lesná Fringilla coelebs

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

pinka lesná (Fringilla coelebs)Pinka lesná - samec

Je to azda náš najhojnejší malý vták rozšírený od nížin až po hornú hranicu lesa. Sťahovavý druh. Mnohé jedince, naj­mä staršie samce, však zostávajú po celú zimu v strednej Európe v blízkosti ľudských sídel. Hlavný jarný ťah prebieha v marci až v apríli, jesenný v septembri až v októbri. Obýva lesy všetkých druhov, ale aj parky, záhrady, otvorené polia s stromami.

Hniezdi dva razy do roka. Výber miesta pre hniezdo i jeho stavba sú starosťou samice. Miskovité hniezdo s hrubými stenami je dokonale spletené z machu a lišajníkov a spevnené pavučinovými vláknami. Zároveň je výborne ukryté. Väčšinou je umiestené vysoko v kroch či na strome vo vidlici konárov. Má tvar hlbokého a usporiadaného kalicha, ktorý je bez­pečne vsadený do rázsochy konára. Použitý materiál bý­va mach zmiešaný s lišajníkmi, trávou, korienkami a perím a to všetko je pospájané pavučinami a masko­vané kôrou a lišajníkmi. Výstelka je z peria, korienkov, srsti, vlny a rastlinných vláken. Začiatok prvého hniezdenia je koncom apríla až v máji, druhého v júni.

Samička znáša 4-6 vajec. Ich základná farba je bledomodrastá, sivohnedá alebo červenohnedá (dvojaký typ sfarbenia) s červenohnedými rozmazanými škvrnkami, čiaročkami a bodkami, veľkosť 19x14 mm. Inkubačný čas 12-13 dní, kŕmenie mláďat v hniezde 12-14 dní.

V potrave prevažujú semená a plody, v menšej miere hmyz. Potrava tohto druhu sa mení v závislosti od ročného obdobia.

Pinky začínajú obsadzovať svoje teritóriá počas februára, u nás začiatkom marca a ihneď sa začnä ohlasovať zvonivým spevom. Počas letu sú nápadné biele škvrny na krídlach a súčasne sú aj charakteristic­kým znakom druhu. Pinka lesná sa dá určiť často už z diaľky podľa týchto dvoch bielych prúžkov, ale aj bieleho kraja chvosta. V zim­ných mesiacoch zbierajú na zemi semená, často v spo­ločnosti vrabcov a iných pinkovitých vtákov. V tomto období niekedy vytvárajú veľké kŕdle, ktoré sa môžu skladať z vtákov jedného pohlavia.

Veľká ako vrabec domový (dĺžka tela asi 150 mm, krídla 87 mm, chvosta 65 mm). Samček má temeno a krk sivé, chrbát gaštanový, trtáč zelenkastý, chvost čierny s bielymi okrajovými kormidlovacími perami, spodnú stranu tehlovočervenú, v zime je svetlejšiu. Na krídle sú dva svetlé pásiky a krajné chvostové perá s bielymi škvrnami. Samička je na chrbtovej strane hnedoolivová, na brušnej svetlejšia, sivohnedá.

Spev sa skladá z energickej série približne tuctu tónov, ukonče­ného vyvrcholením "čaj - raf - čák". Ostatné hlasové prejavy predstavujú, dobre známe a často opakované "pink - pink", počuť však možno aj "čvip". Pri vyľakaní sa ozýva aj zvláštnym "tríí" (tzv. volanie dažďa) a počas letu hlbokým "djyp djyp".

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player