Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako prišla orešnica Alica k šatám so zlatými perličkami

orešnica perlavá Nucifraga caryocatactes

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes)

Hniezdi nehojne až hojne vo vyhovujúcich biotopoch pohoriach po celom území Slovenska až do výšky 1 500 m. Stála i prelietavá. Obýva ihličnaté lesy, hniezdi na stromoch.

Hniezdi dva razy do roka v dutinách stromov. Začiatok hniezdenia je v marci. Samec a samica najprv spoločne postavia ako podklad pre hniezdo vysoko na ihličnatom strome akúsi plošinku z konárikov a spevnia ju kúskami práchnivého dreva a hlinou. Na nej potom vybudujú vlastné hniezdo z trávy a machu, ktoré vnútri vystelú vysokou vrstvou srsti a peria. Znáša 3-5 vajec, na svetlo modrozelenom podklade sú fialovo a zeleno škvrnité, veľkosti 33 x 24 mm. Inkubačný čas 17-19 dní, kŕmenie mláďat na hniezde 23 dní.

Potrava je rastlinná, najmä oriešky a semená stromov.

Dôležitou súčastou potravy alpských a sibírskych populácií sú semená borovice limby, v ostatnej Európe lieskové oriešky. Vtáky si na jeseň ukrývajú zásoby semien lesných stromov, z ktorých sa živia počas zimy a na jar nimi kŕmia mláďatá. Počas letu je trochu podobná sojke škriekavej, jej pohyby krídel sú však pokojnejšie. Let je kolísavý, ale nerada prelieta na väčšie vzdialenosti naraz, ale skôr preletuje od kroviska ku krovisku. Pokojne vysedáva v hustom strome alebo na lieske a nie je ani zďaleka takým lupičom osádok hniezd ako ostatné menšie krkavcovité druhy. Z pomedzi nich sa správa najtichšie, takže jej prítomnosť ľahko prehliadneme. Sibírske jedince sú veľmi dôverčivé, takže ich ľahko rozpoznáme od našich.

Vták veľkosti sojky (dĺžka tela je asi 300 mm, krídla 180 mm, chvosta 125 mm). Na čiernohnedom podklade biele perličkovité škvrny. Tmavšie jednofarebné sú iba krídla a chvost (okrem bielej koncovej obruby), čiapočka na hlave a nadchvostové krovky. Zospodu je vidieť belavý spodok chvosta a prúžok na chvoste.

Morfologické rozdiely medzi N.c.caryocatactes (Linnaeus, 1758) a Nucifraga caryocatactes macrorhynchos Brehm, 1823. Pri sibírskych orešniciach je zobák štíhlejší a biela kresba na chvoste rozšírenejšia.

Spevom je tiché a len zriedkakedy počuteľné pospevovanie a obsahuje zvláštne znejúce hrdelné tóny. Vábením je ostré a ťahavé vrčivé "grräääh", ktoré sa často niekoľkokrát po sebe opakuje.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player