Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako sa medveď Spachtoš prebudil zo sladkého spánku

medveď hnedý Ursus arctos

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • závislý na ochrane

Image

Vyskytuje sa v Európe, Ázii a Severnej Ameri­ke v množstve rás. V palearktickej oblasti je 7 geografic­kých rás, z nich na Slovensku žije nominátna rasa medveď hnedý eurosibírsky. V Čechách ulovili posledného medveďa hnedého r. 1856 a na Morave r. 1893. Na Slovensku bol po prvej svetovej vojne med­veď takmer vyhubený, ostalo len okolo 20 jedin­cov. No r. 1932 sa začala jeho zákonná celoročná ochrana, aj preto sa dnes početne vyskytuje vo všetkých horských oblastiach stredného a severného Slovenska. Východokarpatská populácia zasahuje do Nízkych Beskýd a Bukovských vrchov na severovýchode Slovenska, pričom tieto časti areálu sú spojené len v Poľsku. Obýva súvislejšie ihličnaté a zmiešané lesy v nadmorskej výške 700-1500 m. Vyhľadáva tiché hlboké lesy, kde sú ťažko prístupné bralá, jaskyne, skalné trhliny, vývraty. Potrebuje blízkosť vody, rád vychádza na rúbaniská, kde je hojnosť lesných plodov.

Samce žijú oddelene od samíc, schádzajú sa iba v čase párenia od mája do júla. Zárodok sa však väčšinu času nevyvíja (latentná gravidita) a vývin zárodku trvá iba 8-10 týždňov, takže k oplodneniu môže dôjsť aj na jeseň. Počas nepravého zimného spánku rodí samica 1-2( ale aj 3 -4) veľmi malé mláďatá s hmotnosťou asi 0,5 kg. Sú slepé a oči sa im otvoria až po mesiaci. Matka ich ohrieva vlast­ným telom a dojčí asi 4 mesiace, potom ich priúča životu vo voľnej prírode. V strachu o ne sa môže stať nebezpečnou. Mláďatá rýchlo vyspievajú a ostávajú s matkou 2-3 roky, takže medvedica neraz vodí aj mláďatá dvojakého vrhu. Pohlavne dospievajú v 3-4 roku života a dožívajú sa 30-50 rokov. Medveď sa vyhýba stretnutiu s človekom. K útoku obyčajne dochádza iba pri prekvapivom prekročení vzdialenosti, ktorú medveď považuje za bezpečnú na únik - často pri obrane mláďat. Hoci je v Európe všeobecne považovaný za veľmi vzácny druh, v niektorých častiach Slovenska musí byť jeho početnosť umelo regulovaná.

Medveď je napriek systematickému zaradeniu typický všežravec. Naraz spotrebuje až 12 kg potravy, ktorou sú jahňady, púčiky, lyko ihličnatých stromov, neskôr žerie hmyz, mravce, med divých včiel, mäkkýše, drobné stavovce, vie chytať ryby, oberá maliny, jarabinu, drienky a ostatné lesné plody, spása kukuricu v mliečnej zrelosti a požie­ra i plody ovocných stromov, zdochliny. Niektorí jedinci sa môžu zamerať aj na včelstvá, hospodárske zvieratá a odpadky pri horských chatách a hoteloch. Tak sú niekedy "spoluzodpovednými" za stra­ty na voľne pasúcich ovciach, kozách alebo jaloviciach, najmä v odľah­lých pasienkárskych oblastiach, odváži sa i do košiarov za ovcami či dobytkom na hole. Pred zimným spánkom, teda asi v novembri je dobre vykŕmený, je asi o 30kg ťažší.

Trus

medveď hnedý - trusmedveď hnedý - trus
Trus je valcovitý na oboch koncoch zaokrúhlený, v lete nápadne veľký, 6-7 cm hrubý s tupými koncami a ľahko v ňom rozoznáme skonzumovanú potravu (srsť, kúsky kostí, hmyzu). M§že byť aj beztvarý pripomínajúci kravské lajno, veľmi riedky, najma koncom leta v čase zrenia plodov a po zimnom spánku.

Odtlačky

medveď hnedý - stopymedveď hnedý - odtlačky
Stopa zadnej laby sa podobá na ľudskú pretože sa otláča aj päta. V odtlačkoch po 5 voľných prstov prednej a zadnej končatiny s dlhými pazúrmi; v slede stôp šľapaje predných nôh smerujú do vnútra; päta zad­ného chodidla býva zreteľne odtlače­ná; pri pomalom pohybe stopa zadných nôh prekrýva stopy predných nôh (p = 14 - 17(20) cm, z = 18 - 22(30) cm). Samec medveďa hnedého s dĺžkou zadnej laby 20,6 cm a väčšou a šírkou prednej laby 12 cm a väčšou a samica medveďa hnedého s dĺžkou zadnej laby 20,3 cm s identickou šírkou ako u samca, má hmotnosť 100 kg a viac. Samec medveďa hnedého s dĺžkou zadnej laby 24,3 cm a väčšou a šírkou prednej laby 14,5 cm a väčšou a samica medveďa hnedého s dĺžkou zadnej laby 23,4 cm a viac s identickou šírkou ako u samca má hmotnosť 150 kg a viac. Uvedeným mieram môže počas jesene zodpovedať i medveď s hmotnosťou o 10-20% väčšou.

Stavby

Otvor podzemnej nory s priemerom väčším ako 50 cm umiestnený často v skalách, v húštinách pod vývratmi alebo koreňmi stromov; pred vchodom udupaná pôda alebo sneh v okolí 1-2 m bez známok po čerstvej alebo nedávno vyhrabanej zemine; zimný brloh v skalných dierach alebo vývratmi stromov, niekedy zláme niekoľko smrekov a pod nimi si upraví ležovisko. Brloh vystiela machom, suchou trávou a lístím; koberce strhnutého machu svedčia o pravdepodobnej blízkosti brlohu; počas tuhej zimy býva otvor veľmi malý, často zaviaty snehom.

Teritórium jedinca sa odhaduje na 15-30 km?, ktoré si na hraniciach značkuje strhávaním kôry na stromoch (a), kde zanecháva stopy pazúrov a srsť prilepenú na živici, ktorá býva dlhá 8 až 9 cm. Strhávanie kôry škriabaním je smerom zhora dolu na jednej strane hrubého kmeňa asi do výšky 2,5 m. Nesúvislé poškodenie s rovnobežnými zreteľnými ryhami od pazúrov je v pozdĺžnom smere. Na týchto stromoch neraz nachádzame aj zvyšky srsti po otieraní chrbta (b). Podľa výšky týchto stôp ostatné medvede usudzujú aký veľký jedinec toto teritórium obýva.

Medvede hnedé sú aktívne vo dne i v noci. Tam, kde sú ohrozované alebo často vyrušované, presúvajú ťažisko svojej aktivity do nočných hodín. Pretože sú veľmi plaché, zavčasu sa človeku vyhnú, takže sa s nimi zriedkakedy stretne zoči-voči. Napriek zdanlivej nemotornosti sa medveď pohybuje veľ­mi rýchlo, najmä pri útoku alebo úniku. Medvieďatá pre­kvapujúco dobre šplhajú. Keďže sú ťažké, môžu liezť len po hlavnom kmeni a silných bočných vetvách, po slabších konároch už nie. Prechádzanie zo stromu na strom, tak ako je to obvyklé u pravých šplhavých šeliem, nie je u medveďov možné. Medvieďatá sú veľmi zve­davé. Aj staré lezú na stro­my, najmä na tie, na ktorých môžu získať med z plástov di­vých včiel. Medvede neupadajú do pravého zimného spánku s po­klesnutou teplotou tela. Skoro na jar vychá­dzajú z úkrytov vychudnuté, s vyčerpanými tu­kovými zásobami, a konzumujú veľa "zelenej" stravy, aby dostali tráviace pochody do "prevádzky". Žiaľ, v posledných rokoch vzrastá počet jedincov, ktoré si zvykli na ľahší spôsob obživy - odpadoch po turistickom ruchu, prípadne sú v revíre často rušené turistami. Takéto jedince strácajú plachosť a môžu byť človeku nebezpečné. Obyčajne behajú po štyroch, ale ne­zriedka sa stavajú na zadné nohy. Vtedy vyze­rajú veľmi pôsobivo a nebezpečne. Táto póza však nemusí vždy znamenať hrozbu útoku. Keď medveď útočí, dokáže vyvinúť na krátku vzdialenosť veľkú rýchlosť. Za zvlášť útočné a nebezpečné sa považujú medvedice, keď majú mladé. Spí nepravým zimným spánkom, teda jeho teplota klesne len minimálne a za teplejších dní chodí na prechádzky. Medveď dokáže dobre a vytrvalo plávať. Za potravou sa túla aj do vzdialenosti 30 km. Najaktívnejší je večer a v noci, vtedy sa odváži prísť do blízkosti ľudských obydlí, v poslednom čase sa dostáva až k turistickým zariadeniam. Väčšinu roka žije samotársky, zimu prespáva v upravenom brlohu od napadnutia snehu do marca do apríla.

Je naším najväčším mäsožravcom a môže dosiahnuť hmotnosť až 250 kg (medvede na juhu Európy dosahujú hmotnosť 200 kg, u nás vyše 300, medveď kamčatský 400 a aljašský, viac než tri metre dlhý medved kodiak Ursus arctos middendorfi až 1 500 kg.). Dĺžka 170 - 230 cm, výška v pleciach 90 - 110 cm, výška v kohútiku 130 cm. Pohlavná odlišnosť sa prejavuje tým, že samica má hlavu v pomere k telu menšiu a plochejšiu a aj celkove je menšia. Má krátky chvost, malé oči a dobrácky výraz. Silné laby sú zakončené poriadnymi pazúrmi (5-6 cm). Celkové zafarbenie sa mení od žltohnedého cez škoricové až po čiernohnedé; zadná časť tela a nohy sú obyčajne tmavšie; farebné sexuálne rozdiely nie sú pravidlom, ale mláďatá sú všeobecne bledšie s dvoma bielymi škvrnami na bokoch krku, ktoré môžu tvoriť "golier"; vekom sa postupne tratia a v dospelosti sú zriedkavou výnimkou; zimná srsť je nápadne dlhšia a pri chôdzi akoby sa prelievala; tohoročné mláďatá dosahujú veľkosť asi 0,5 m, dvojročné dorastajú okolo metra a až v 3.-4. roku sa nedajú rozoznať od dospelých jedincov.

H samec 150-300 kg, samice 100-200 kg, T 150-200 cm, V 90-130 cm, Ch 7-8 cm, Zch 20-30 cm.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player

Hlasom je mručanie, kýchanie, v stresových situáciách aj revanie.