Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

lipeň tymiánový Thymallus thymallus

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • najmenej ohrozený

lipeň tymiánový (Thymallus thymallus)

Reofilný litofil, charakteristický pre podhorskú zónu riek a potokov. Druh je rozšírený po takmer celej Európe, na juh po Švajčiarsko a po povodie Dunaja. Uprednostňuje rýchle podhorské riečky s čistou vodou, väčšinou spoločne so pstruhom a hlavátkou, ktorej vody sú pre neho najvhodnejšie. Znáša, ale aj mierne organické znečistenie a vyššie teploty vody. Prispôsobil sa aj stojatým vodám a niektorým menším údolným nádržiam, ale neresí sa len v riekach.

Je stálym, nemigračným druhom - v čase neresu podniká len malé ťahy do vyššie polože­ných miest. Neres je na jar, v apríli až v máji, výnimočne i koncom marca alebo až začiatkom júna, pri teplote vody 8 - 10 °C. Na roz­diel od iných lososovitých vytĺkanie hniezda a jeho obranu pred inými rybami zabezpečuje samec.

Mladé lipne majú na bokoch tela modrasté priečne škvrny, čím sa podobajú napr. pstruhom. Neskôr tieto škvrny strácajú a na tele zostáva len čierne škvrnkovanie.

Nevyžaduje úkryty, je rybou otvorenej vody a žije v skupinách. Nie je taký plachý ako pstruh a možno sa k nemu pri troche opatrnosti ľahko priblížiť bez toho, aby bol vyplašený. Narozdiel od pstruhov, lipne s obľubou žijú v skupinách. Len väčšie jedince majú sklon k teritorálnemu správaniu a väčšinou sa zdržujú v hlbších úsekoch toku. Počas sezóny sa pohybuje medzi plytšími úsekmi, kde trávi leto a hlbšími, kde prezimuje. Živí sa predovšetkým drobnými potočníkmi a podenkami a inými článkonožcami, ktoré prevažne zbiera z dna a v čase rojenia aj hladiny. To vedia aj rybári, ktorí tento čas dokážu vystihnúť pri "muškárení".

Horná čeľusť nesiaha za predný okraj oka. Sfarbenie značne variabilné, zelenkasto zlatisté až tmavé, do modra s čiernymi škvrnami na chrb­te a bokoch. Chrbtová plutva šachovito škvrnitá začínajúca pomerne blízko za hlavou. Výrazný pohlav­ný dimorfizmus - samce majú väčšiu chrbtovú plutvu a jej zadná časť je pretiahnutá do tvaru vlajky. Posledné lúče sú dlhšie a na konci ohnuté dozadu. Samica má chrbtovú plutvu nižšiu oproti samcovi a vzadu tupo zaoblenú.V období rozmnožovania sa objavuje intenzívnejšie a pestrejšie zafarbenie s rôznymi dúhovými odleskami.

Jazerná forma lacustris vyniká väčšou výškou tela a chudobnejšou kresbou.