Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako sa lastovička Vidličiarka sťahovala do južných krajín

lastovička domová Hirundo rustica

Skupina biotopov

  • nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

lastovička domová (Hirundo rustica)

Rozšírená je po celom území Slovenska od nížin až do výšky 1300 m. Jej životným prostredím je otvorená krajina, polia a lúky, mestá a dediny. Je sťahovavá a na leto k nám prilieta koncom marca až začiatkom apríla z Afriky, kde zimuje. Ako zvestovateľka jari, nositeľka štastia a symbolu lásky znamenajú las­tovičky pre človeka viac ako iné vtáky. Odlieta v septembri až v októbri.

Väčšinou hniezdi dva razy do roka. Začiatok prvého hniezdenia je v máji, druhého koncom júna. Pôvodne hniezdili lastovičky v jaskyniach a pod skal­nými prevismi. V súčasnosti si svoje hniezda stavajú predovšetkým na ľudských stavbách - často v kôlňach, pod mostmi, rímsami domov a v hospodárskych budo­vách. Môžu byť umiestnené na hrade alebo tráme v uhle pod stro­pom. Hniezdo vo forme z vrchu otvorenej štvrťgule je postavené zo stebiel alebo iných rastlinných vláken pospájaných blatom. Hniezdne lôžko je vystlané perím. Znáša 4-6 na bielom podklade hnedočerveno škvrnitých vajec veľkosti 19 x 13 mm. Inkubačný čas 14-16 dní, kŕmenie mladých v hniezde 19-23 dní.

Part­nerská vernosť, ktorá sa im pripisuje, platí len pre jedno leto (sezónny zväzok). Dlhšie pretr­váva vtedy, keď obaja partneri znovu zahniezdia v tom istom hniezde ako vlani. Spôsob, ako lastovičkám pomôcť a uľahčiť im zahniezdenie, je ponechať trvalo otvorené okno na kôlni alebo v otvorenej zá­hradnej budove podložiť tácku na stropné trámy, ale­bo hrady.

Potravou je iba lietajúci hmyz.

Väčšinu času trávi lietaním a dlhými, končistými krídlami a štíhlym telom je stavaná na lov hmyzu počas letu. Možno ich pozorovať aj počas pitia za letu, pričom sa spustia nízkym letom tesne nad hladinu a naberú si do zobáka vodu. Na odpočinok medzi lovom obľubujú telegrafné drôty a sedlá striech, kde sa čistia a švitoria. Čas stavby hniezda je jediným obdobím, kedy možno lastovičky pozorovať, ako sedia na zemi a zbie­rajú pritom blato na stavbu svojich hniezd. Na jeseň sa pred odletom do Afriky zhromažďujú do veľ­kých kŕdľov a na vhodných miestach vytvárajú dlhé ra­dy. Navečer možno vídať, ako stovky lastovičiek vlietajú do trstín - obľúbených nocovísk.

Malý vták s dlhým, hlboko vystrihnutým chvostom (dĺžka tela je asi 180 mm). Vrchnú stranu tela má lesklo čiernomodrú, čelo a hrdlo červenkastogaštanové, široký pás cez hrvoľ je čierny s modrastým nádychom, zvyšná časť spodnej strany je krémová. Najcharakteris­tickejší znak dospelých vtákov je dlhý, hlboko vidlicovitý chvost, ktorý má samec dlhší ako samica. Mladé vtáky sú matnejšie a majú kratší chvost.

Spevom je milé švitorenie, spestrené trilkami. Lastovičky sa ozývajú najčastejšie počas letu.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player