Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

kunka žltobruchá Bombina variegata

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • závislý na ochrane

kunka žltobruchá (Bombina variegata)

Rozšírená je od 2. až do 7. vegetačného stupňa. Obýva malé aj znečistené mláčky, ako aj veľké vodné plochy, a to v kopcovitých oblastiach. Dolná hranica výskytu sa začína už vo výške 200-250 m, kým horná hranica rozšírenia len v ojedinelých prípa­doch siaha nad 1600 m.

V súčasnosti najrozšírenejší a najmenej ohrozený obojživelník na Slovensku. Je významným ničiteľom lariev komárov.  V niektorých oblastiach v určitej nadmorskej výške dochádza k vzájomnému kríženiu a plodného potomstva. Pári sa obyčajne v máji a v júni, často však ešte aj v júli, ba do­konca aj v auguste. Nie je vylúčené, že ide o druhé párenie.

Vajíčka v plytkých teplých mlákach, guľovité s priemerom približne 2 mm; pevnejšie zoskupené v počte po 2 až 12 ks; od apríla do augusta. V rámci rodu prakticky nerozlíšiteľné. Larvy sa vyvíjajú veľmi rýchlo, niektoré dokončujú metamorfózu už v júli, v niektorých biotopoch možno pozorovať žubrienky vo vode ešte aj v novembri.

Dospelé exempláre vedú polovodný život. V kalužiach s obľubou ležia s rozloženými zadnými nohami, sledujú okolie a vyhriavjú sa na slnku. Pri vyrušení rýchlo plávajú na dno a zahrabú sa v bahne. Vo vode sa zdržujú do začiatku jesene, vtedy ju opúšťajú a vyhľadávajú zimné suchozemské úkryty.

Na bruchu žlté škvrny; samce nemajú vyvinuté rezonančné mechúriky, avšak na 2. a 3. prste zadných nôh majú páriace mozole. Páriace mozole samcov sú aj na predlaktí, na prvých troch prstoch prednej končatiny. Dorzálna strana tela je sivá, olivovosivá, hnedá, hlinitožltá. niekedy čierna alebo zelená, jednofarebná alebo aj s tmavšími olejovitými fľakmi. V čase párenia dostáva telo bronzový lesk.

Brušná strana tela je sírovo-žltá, oranžová alebo oranžovočervená s čiernymi alebo modrastými fľakmi. Pomer týchto farebných pigmentov kolíše v závislosti od nadmorskej výšky a prostredia. Pri väčšine exemplárov z územia Slovenska prevládajú svetlejšie pigmenty, v niektorých prípadoch však môžu byť zatlačené na malú plochu (10 %). Niekoľko týždňov po premene majú prednú časť bruška a hrdielko špinavobiele, kým zvyšujúca časť je žltkastá.

Koža hrubá, silne bradavičnatá. Na bradaviciach sú ostré rohovité hrbolčeky, ktoré sú obkolesené ešte ostrými tŕňmi. Na ventrálnej strane tela sú hrbolčeky menšie. Najdrsnejšia je koža v čase párenia, a to predovšetkým na stehnách a na chrbte. Povrch na dotyk je drsný.

Zavalitejšie telo ako má kunka červenobruchá, pysk kratší zaokrúhlenejší. Aj oči sú väčšie ako u príbuzného druhu. Predná noha natiahnutá dopredu koncami prstov presahuje koniec pyska.

"Un-un-un..." je rýchlo po sebe opakované nariekanie; jednotlivé slabiky kolíšu vo výške tónu a sú opakované po jednom až dvoch zvukoch za sekundu; ozýva sa v kolóniách, ktoré počuť stovky metrov ďaleko.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player