Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

kunka červenobruchá Bombina bombina

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • závislý na ochrane

kunka červenobruchá (Bombina bombina)dĺžka 4 - 6 cm

Rozšírená je od 1. do 4. vegetačného stupňa. Obýva kaluže až veľké rybníky v nížinách, zriedkavo nad 250 m. Po túto nadmorskú výšku na území Slovenska je všade hojná.

Párenie sa začína v apríli alebo v máji, niekedy k nemu dochádza ešte aj koncom júna, resp. v júli. Pravdepodobne, že ide o druhé párenie. Samec chytá samičku prednými nohami na báze zad­ných končatín. Jedna samička znáša 80 -100 vajíčok, zriedka aj 300.

K me­tamorfóze žubrienok na žabky dochádza asi po 3 mesiacoch. No žubrienky možno nájsť vo vode ešte aj v novembri. Dĺžka tela exemplárov ihneď po metamorfóze kolíše od 11 do 22 mm. Koncom leta opúšťajú mláky, potulujú sa po zemi a v jeseň po prvých mrazoch vyhľadávajú zimné úkryty, ktoré sa nachádzajú spravidla neďaleko od vody. V čase nebezpečenstva na suchej zemi buď prchajú, alebo sa pritláčajú k zemi tak, že ohnú predné nohy za hlavu, pričom vyniká pestré zafarbenie niektorých častí ventrálnej strany tela.

Základnými zložkami potravy sú larvy komárov a chrobákov, ich zastúpenie v priebehu roka klesá, kým lietajúcich foriem v potrave pribúda. Je najdôležitejším ničiteľom lariev komárov, pritom požiera všetky vývo­jové štádiá kukly nevynímajúc.

Na jar sa objavujú obyčajne v marci, ale vždy neskoršie ako hnedé skokany. Samce v tomto čase môžeme ľahko spoznať podľa toho, že plávajú na hladine s roztiahnutými nohami a s nafúknutým zvukovým rezonátorom na hrdielku.

Tľapkaté telo a krátke nohy, na bruchu pomarančové až červené škvrny v kombinácii so sivočiernou základnou farbou s bielymi drobnými bodkami; samcom pri hlasovom prejave vidieť na hrdle rezonančné mechúriky; pri prvom prste predných nôh zrohovatené plôšky kože, avšak nemajú na prstoch zadných nôh páriace mozole. Pri samcoch pariace mozole len na predlaktí a prvých troch prstoch prednej konča­tiny. Pohlavne nezrelé exempláre sú obyčajne svetlejšie.

Rohovité hrbolčeky ploché, nízke, len pri samcoch trochu vyvýšené, nie sú zakončené drobnýími tŕňmi. Povrch na dotyk nie je drsný.

V porovnaní s kunkou žltobruchou je štíhlejšia, koniec pyska má ostrejší, kožu tenšiu, takmer hladkú, bradavice len ojedinelé, aj tie sú len nízke. Nosové otvory stoja bližšie k oku ako ku koncu pyska. Končatiny sú štíhlejšie, predná natiahnutá dopredu dosahuje prstami koniec pyska. Prsty tenké a o niečo dlhšie. Olejovité flaky a kresby na chrbte, ako aj priečne pásy na nohách sú zreteľnejšie. Pomer tmavých a svetlých farebných pigmentov na brušku je premenlivý. Na miestach, kde sa jej areál prekrýva s rozšírením kunky žltobruchej, dochádza k vzájomnému kríženiu. Na Slovensku boli krížence zaznamenané v okolí Silice, Plešivca, Rybníka pri Ratkovej, Teplého Vrchu, Voznice a inde.

"Un - un - un..." alebo "uh - uh - uh..." je pomalé silné melancholické húkanie samčeka; jednotlivé slohy sú nepravidelne opakované po 1,5 až 4 sekundách; ozýva sa po celý deň, no najviac večer a v noci; samčeky kuniek nemajú rezonátory a zvuk vzniká pri vdýchnutí. Ich krik, ktorý je najin­tenzívnejší v čase párenia, je o niečo hlasnejší ako krikkunky žltobruchej. Zvuky "unk, unk, unk" sa opakujú za sebou 3-5 krát v krátkych prestávkach.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player