Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako kukučiatko Úbožiatko nespoznalo svoju mamu

kukučka jarabá Cuculus canorus

Skupina biotopov

  • lesné, vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto

Aktivita počas dňa:

  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

kukučka jarabá (Cuculus canorus)

Vták otvorenej krajiny, vyskytuje sa vo všetkých možných biotopoch okrem husto zastavaných oblastí. Obýva lesíky, okraje listnatých a miešaných lesov, remízky, háje a okraje rybníkov, pasienky so skupinami stromov a vystupuje až do výšky 1 500 m. Samička znáša vajíčka do hniezd iných vtákov. V nížinách uprednostňuje najmä hniezda trsteniarika škriekavého. Je sťahovavá, prilieta v druhej polovici apríla až v máji.

Ako hniezdny pa­razit si nestavia hniezdo, ale z hniezda hostiteľa od­stráni jedno vajce a nahradí ho svojím, ktoré vzhľa­dom pripomína hostiteľské. Vajce do hniezda neznáša, ale vkladá v zobáku, keď partner odláka budúcich pestúnov. Takto využíva kukučka širokú škálu druhov, od veľkosti drozda čierneho po orieška. Najbežnejšími hostiteľmi sú ľabtušky a trsteniariky, spomedzi záhradných vtákov je to napríklad červienka a vr­chárka modrá. Do jedného hniezda ukladá vždy iba 1 vajce veľkosti 22 x 16 mm. Každá kukučka sa špecializuje len na je­den hostiteľský druh, ktorý je spravidla tiež hmyzožravý. Za sezónu znesie 16-22 škvrnitých vajec farebne prispôsobených vajíčkam hostiteľa. Inkubačný čas je 12 dní a starostlivosť o mláďa trvá 21-23 dní. Mláďa kukučky ostatné vajcia svojho hostiteľa vyho­dí (alebo mláďatá (ak sa vyliahnu skôr) a potom má hniezdo a starostlivosť rodičov len pre seba. Jeden z najzvláštnejších pohľadov v našej prírode je veľmi veľ­ké a hladné kukučie mláďa sediace v hniezde alebo už mimo hniezda, ktoré kŕmi pomerne malý rodič, inten­zívne žiadaný o potravu. Kukučky sa tak vyznačujú niečím, čo sa javí ako zlý zvyk, ale početnosť malých vtákov nijako neohrozia.

Živia sa hmyzom, často chlpatými húsenicami. Dospelé vtáky v auguste odlietajú do zimovísk v Afrike, tohoročné vtáky o niečo neskôr.

Z diaľky pôsobí výrazne "malohlavo" a "dlhochvosto". Častejšie ju počujeme a ko vidíme, čo vďaka charakteristickému hlasu samcov považujeme za dostatočný terénny znak. Samce sedávajú na vyvýšených miestach a "kukajú" so spustenými krídlami a roztiah­nutým chvostom. Samička sa ozýva často aj v noci. Koncom júna zamĺka.

Vták veľkosti hrdličky (dĺžka tela je 320 mm, krídla 216 mm, chvosta pod 200 mm, okolo 172 mm). Kukučka je dlhokrídly vták s dlhým zaokrúhleným chvostom. Celé telo okrem belavej, sivo vlnkovanej spodnej časti tela je sivé. Hojným typom je hrdzavá forma samice kukučky, v zásade sú však pohlavia podobné. Podchvostové krovky sú biele, chvost je bridlicovosivý s bie­lymi pásmi. Mláďatá majú v zátylí bielu škvrnu. Vzhľad mladých vtákov varíruje od červenkastohnedého vrchu s tmavým pásikovaním po sivohnedú s oveľa nenápadnejším pásikovaním. Ich spodná časť je krémová, tmavšie vlnkovaná a na brade majú nápadnú bielu škvrnu.

Krídla má ostré a hrotité, nápadný dlhý chvost pripomína krahulca, s ktorým si ju možno zameniť. Krahulec má však širšie zaokrúhlenejšie krídla a krátku hlavu v letku. Hnedá forma samičky počas letu pripomína aj hnedého sokola alebo počas dňa vyplašeného lelka. Kukučka v letku má vysunutú hlavu a dlhší zobák a rovnomer­ný, priamy let bez plachtených úsekov.

Volanie samcov je rytmické "ku-kuk, ku-kuk...''', ktoré neskôr v sezóne nahrádza trojtónová verzia. Sa­mice sa ozývajú hlasným, dlhým a trilkovitým až bublavým volaním, spočiatku stúpajúcim, potom klesajúcim "bi-bi-bi-bi..."..

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player