Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

kačica divá Anas platyrhynchos

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

kačica divá (Anas platyrhynchos)

Najčastejší a najrozšírenejší druh na všetkých vodách. Kačice divé plávajú v jazerách, rybníkoch, horských jazerách a zdržiavajú sa na malých lesných a lúčnych priekopách. Vo východnej a severnej Európe sú to väčšinou sťahovavé vtáky a sťahujú sa od októbra do strednej, západnej alebo južnej Európy. V južnej a západnej Európe naopak spravidla nemajú sťahovavé správanie ale sú stále vtáky. V strednej Európe môžu zostať na mieste, ale podniknúť aj krátke alebo dlhšie juhozápadné cesty.

Hniezdo môže byť umiestnené pod kríkmi, neraz aj ďalej od vody. Kačica divá uprednostňuje hniezdenie v dutinách stromov a v hlavách vŕb. Väčšinou však majú možnosť hniezdiť v hustom podraste, kde si stavajú úhľadné, hlboké hniezdo vystlané hrubou vrstvou páperia. Miestami môžu zahniezdiť aj v špeciálnych pripravených obydliach na hniezdenie. V znáške obyčajne býva 10 až 12 vajec. Samičky sedia na vajciach raz do roka 25 až 28 dní. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka, ktorá ich krátko po vyliahnutí odvádza na vodu. Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní a po tomto čase už dokážu lietať.

Vo voľnej prírode je prevažne bylinožravá. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. Potravu zbiera na hladine alebo tesne pod ňou v plytkej vode alebo pri brodení; zvyšok potravy tvorí hmyz, mäkkýše, kôrovce a iné bezstavovce. Rýchlo si zvykajú na kŕmenie chlebom a zr­nom, na jeseň prechádzajú aj na žalude.

Pri hľadaní potravy sa kačice čiastočne ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. So zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva. Nápadné je správanie sa pri kúpaní. Je charakteristické tromi pohybmi: potopenie hlavy, potom prudké bitie krídlami na hladinu, nasledované prevrátením sa do vody smerom dopredu. Kačice ku brehu prichádzajú v skupinách kvôli odpočinku alebo potrave. V mimohniezdnom období ju môžeme pravidelne zahliadnuť počas večer­ného preletu z miesta oddychu na vode na pevninu, kde získava potravu. Dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu. Mnohé z mestských kačíc sú veľmi krot­ké, niektoré dokonca skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odchylným sfarbením.

 

Celková dĺžka tela je 50 - 60 cm, kríla nad 24,5 cm a jej rozpätie krídel až 95 cm, hmotnosť 700 až 1500 gramov. Obidve po­hlavia majú na krídlach zrkadlo (speculum) - čierno­bielo lemovanú modrú plochu s fialovým leskom. Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku , zobák je zelenožltý. Chvostové krovky sú čierne, v svadobnom šate v strede umiest­nené perá - kosieriky sú vykrútené nahor. Kormidlovacie perá sú belavé. Počas leta pŕchne a začas pripomína samicu. Kačica je hnedo-okrovo škvrnitá so smotanovými kormidlovacími perami.

V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. Temeno a zátylok má hnedočierne a výrazný pásik cez oko. Samček pri kore zobáka na vrchnej strane nikdy nemá čierne malé škvrnky. Iba sfarbenie zobáka poskytuje rozpoznávací znak - naďalej mu zostáva žltý zobák v protiklade s tmavo sivým až hnedým zobákom samičky.

Kačica divá používa pomerne rozsiahly repertoár rôznych hlasov. Samce sa ozývajú mäkkým tlmeným "reb" alebo krátkym hvízdavým "ríív", samice často vydávajú hlasité niekoľkoslabičné "kvákvakva".

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player