Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako jeleňovi Nepostojčekovi odpadli parohy

jeleň lesný Cervus elaphus

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Bernský dohovor

jeleň lesný (Cervus elaphus)

Pôvodne bol rozšírený v Európe, Ázii, severnej Afrike a v Severnej Amerike, chýbal iba v Južnej Amerike a v Austrálii. Jeleň lesný vytvára len v palearktickej oblasti 20 geografických rás.

U nás sa vyskytujú dva poddruhy, a to jeleň lesný stredoeurópsky (Cervus elaphus hippelaphus) a jeleň lesný karpatský (Cervus elaphus montanus). Dospelé jedince s zreteľne odlišujú veľkosťou, farbou srsti, tvarom i hmotnosťou parožia, no väčšina miestnych populácií je natoľko skrížená, že zaradenie do niektorého poddruhu je často zložité. V údolí Dunaja, Váhu a Kysuce vedie hranica prirodzeného rozšírenia obidvoch našich poddruhov, pričom stredné Slovensko je domovom ich krížencov. Čistá forma jeleňa lesného karpatského sa vyskytuje na východnom Slovensku a patrí k najväčším a trofejne najhodnotenejším. Areál jeleňa lesného stredoeurópskeho smeruje do západnej Európy. Jeleň obýva rozsiahle lesné oblasti od lužných po horské lesy. Žije spoločensky v čriedach, staré jelene oddelene od laní a mláďat.

Ruja prebieha od konca augusta do októbra, u nás spravidla od 5. septem­bra do 10. októbra. Vtedy vytvárajú lane skupiny, ku ktorým sa pridávajú rujné jelene. Rujný jeleň si stráži svoju skupinu a snaží sa odohnať ostatné jelene, dochádza k súbojom o skupinu laní. Počas ruje sa jelene takmer vôbec nepasú, takže za necelý mesiac stratia až tretinu hmotnosti. Po ruji jeleň čriedu opúšťa a združuje sa do skupín s inými jeleňmi, ktoré vodí mladší jeleň. Čriedy jelenie sa rozpadávajú až pred liahnu­tím mláďat, ktoré prebieha v máji až júni, po 240 dňoch vývoja zárodku. U laní je vyvinutá latentná gravidita, má jedno, výnimočne dve mladé, ktoré cicajú asi 120 dní, ale aj naďalej ostávajú pri matke. Jelenia zver pohlavne dospie­va v 2. roku života, mladé jelene však majú možnosť aktívne sa zúčastniť na ruji až v 3. roku.

Potravu jelenej zveri tvoria byliny, dreviny, divo rastúce plody, ale aj kultúrne rastliny. Zimné prikrmovanie jeleňov je spravidla nevyhnutné, pretože v dôsledku dopravných ciest a mozaikovitosti krajiny si črieda nemô­že tak ako predtým vyhľadať v zime miesta bohaté na potravu. Udržanie určitého početného stavu jeleňov je jednou z najdôležitej­ších úloh poľovníkov, bez ktorej by sa tento "kráľ lesov" už v strednej Európe nevyskyto­val. Pred 10-20 rokmi boli stavy jeleňa neprimerane vysoké, čo sa odzrkadľovalo na škodách na lesných kultúrach. Kvôli zvýšenej intenzite poľovnej regulácie a pytliactvu stavy poklesli.

Trus

jeleň lesný - trusjeleň lesný - trus

Oválne alebo pozdĺžne bobky, na jednom konci často zahrotené, uložené jednotlivo alebo stlačené do agregátov, 2 - 2,5 cm dlhé a 1 - 2 cm široké, na jednom konci s priehlbinou a na druhom zahrotené; letné bobky sú v čerstvom stave lesklé čierno-zelené (neskôr tmavohnedé) a často priliehajúce k sebe, v zime pevné suché a sivohnedé, na jar nepravidelné, kašovité; v čase ruje je trus menší so zvráskavenou deformáciou; najčastejšie ho nájdeme vo väčšom množstve v okolí krmelcov, na chodníkoch alebo na okrajoch porastov (jelenica a laň má bobky užšie, podlhovastejšie, na oboch koncoch zaoblené a bez priehlbeniny na hrubšom konci).

Odtlačky

jeleň lesný - odtlačkyjeleň lesný - odtlačky

V stope jelenej zveri sú vytlačené najviac štyri prsty a to v prípade bežiaceho jeleňa. Jelenia zver však za­necháva po sebe najčastejšie iba dvojprstú stopu ra­tice. Ratice sú vytlačené tesne pri sebe a majú oválny tvar, jej predné okraje sú tupé a súbežné. Stopa vy­bočuje zo smeru stopovej dráhy. Starý jeleň má 7,5 - 9,0 cm dlhú a 6,0 - 7,0 širokú stopu. Dĺžka kroku je 60 - 70 cm a šírka rozkroku 15 - 20 cm. Čím je jedinec mladší, tým je jeho stopa menšia. Jelenča má stopu dlhú 4,0 - 5,5 cm a 3,5 - 5,0 širokú. Dĺžka kroku je 35 - 45 cm roz­kroku 5-10 cm. Jelenice majú stopu dlhú 5,5 - 6,5 cm a 5,0 - 5,5 cm širokú, dĺžka kroku je 50 - 60 cm a rozkroku 10 -15 cm. Stopy zadných nôh sú o niečo užšie. Jelenia zver pri úteku kladie zadné nohy pred predné a v sto­pe sú odtlačené paratičky a tiež aj roztvorené ratice.

Aktivitu zvierat určuje najmä počasie a ročné obdobie. Jedince odpočívajú počas dňa poväčšine v dobrých úkrytoch a až pod­večer vychádzajú na pastvu. Jelenia zver žije v čriedach, okrem starých jeleňov. Čriedu tvorí vodiaca jelenica a ďalšie neplodné jelenice a nedospelé jedince obidvoch pohlaví. Dospelé jelene vytvárajú osobitné čriedy. Keď laň ide rodiť mladé, oddelí sa na čas od ostatných laní a po pôrode sa k nim opäť pri­druží. Na rozdiel od srncov sa jelene veľmi ra­dy váľajú v bahne a sú menej viazané na striktne vymedzené teritórium. Len v období ruje si ohraničujú neveľkú plochu, odkiaľ je však dobrý rozhľad. V tomto čase sa jeleň často kaluží, charakteristicky páchne, je vzrušený. Dospelý jeleň sa počas ruje ozýva charakteristickým ručaním. Ručanie jeleňov v ruji patrí me­dzi neodmysliteľné jesenné zážit­ky.

Po losovi najväčší zástupca jeleňovitých v strednej Európe, je vysoký vyše 110 cm v kohútiku s pomerne krátkym (10-15 cm) chvostom bez čierneho zafarbenia. Samice (lane) sú o štvrtinu alebo tre­tinu ľahšie ako samce. Odhliadnuc od škvrni­tého zafarbenia mláďat sú jelene jednofareb­ne sfarbené. Karpatské jelene sú hnedosivé s tmavými nohami a tmavo olemovaným zrkadlom, chýba im však hriva na krku; jelene západoeurópskeho typu sú hrdzavohnedé a na krku majú výraznú sivohnedú hrivu. Letná výmena srsti prebieha v máji, u gravidných samíc neskoršie, až po uliahnutí mláďat. Na jeseň začína pĺznutie v septembri a končí sa až po ruji. Chvost prekrýva stredný úsek svetlej zad­nej časti tela ("zrkadlo"), ktorá je viditeľne od­delená od tmavej okolitej srsti. Telo je silnej konštrukcie, v bočnom pohľade takmer štvorcové. Dlhé nohy s útlymi kopytami spôsobujú, že telo vyzerá ľahšie, ako je v skutočnosti. Ko­pytá sú zľahka zakrivené dovnútra a navzájom temer paralelné, brušká chodidiel zaberajú okolo štvrtiny ich dĺžky. Staršie jelene mávajú parohy až s dvadsiatimi šiestimi hrot­mi, vo výnimočných prípadoch ešte aj rozvetvenejšie. Vrchné hroty tvoria tzv. korunu. Parožie vyzerá najpôsobivejšie krátko pred od­padnutím lyka. Úplne dorastené parohy sú iba z kostnej hmo­ty, bez prekrvenia a drene. Zmena hladiny hor­mónov spôsobí, že vo februári parohy odpadnú od kostných čelových výbežkov. Zostane krvavá zaschnutá rana, ktorá sa rýchlo zahojí. Veľkosť parožia umožňuje protivníkovi odhadnúť bojovú silu súpera. Slabšie jelene nemajú spravidla šancu zvíťa­ziť vo vzájomných súbojoch. Rozdvojenie pa­rožia zamedzuje vážnym zraneniam boju­júcich jeleňov, pretože vetvy sa do seba zakliesnia. Parohy samcov, ktoré sú vyhľadávanou trofejou, ma jú spravidla viac ako osem vetiev. Každý rok ich od februára do apríla zhadzujú a nasadzujú nové, ktoré sa vyvinú za 120-170 dní. Parožie zväčšuje iba do veku 12-14 rokov, potom začína zmenšovať, klesá aj počet vetiev. Rekordné parohy v Československu pochádzajú z jeleňa (240,65 bodov) uloveného r. 1961 v oblasti Poľany.

Keďže väčšinu našich populácií tvoria rôzne krížence, býva zafarbenie (aj tvar parožia) málokedy typické. Variabilitu ovplyvňujú aj ekologické faktory, napríklad lužné jelene a z nižších polôh sú vždy bledšie ako vysokohorské. Kvôli úplnosti sa treba zmieniť aj o introdukcii jeleňa lesného ázijskej rasy, ktorú vysadil pri novom zazverovaní Tatier jeleňou zverou Kristian Kraft von Hohenlohe Oehringen. Tento veľkostatkár doviezol na Javorinu v roku 1898 46 kusov a v roku 1906 ďalšie tri kusy východoázijskej rasy zvanej maral (Cervus elaphus maral Erxl.).

Hmotnosť 200-300 kg (samec), 120-200 kg (samica). Dĺžka tela: 150-200 cm, Výška tela: 120-150 cm. Dĺžka chvosta: 10-15 cm, Výška ušnice (ucha): 15-18 cm. Medzi dôležité rozoznávacie znaky jeleňa lesného stredoeurópskeho patrí menší vzrast, výška v pleci len 130 cm, hmotnosť dospelého jeleňa 150-200 kg, z čoho parohy predstavujú 8 kg. Štvrtá vetva parohov je jednoduchá, hriva samcov mohutná. Dospelý jeleň lesný karpatský dosahuje v pleci výšku až 150 cm, hmotnosť 250-300 kg, z čoho parohy tvoria 12-13 kg. Lícna časť lebky je silne pretiahnutá, štvrtá vetva parohov býva vidlicovito rozdelená, hriva málo alebo vôbec nevyvinutá.

Počas ruje hlasné ručanie samcov. Popritom krochkanie, mumlanie. Vtedy skoro vôbec neprijímajú potravu a často sa váľajú v kalisku. Dorozumievacím signálom okrem hlasových prejavov a zrakových vnemov sú najmä sekréty žliaz (medziprsté, pätové a chvostové), ďalej tzv. slzníkové žľazy a žľazy samcov pri pohlav­nom úde. Parohy každoročne obnovuje, zhadzuje ich v marci a nové mu dozrievajú v auguste.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player