Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

hlaváč bieloplutvý Cottus gobio

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • súmrak
  • noc

Ochrana:

  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

hlaváč bieloplutvý (Cottus gobio)

Reofilný litofil; pôvodný druh s väčším európskym rozšírením. Žije v horských a podhorských potokoch v pstruhovom pásme, odkiaľ zostupuje aj do nižších pásem. Žije v rýchlejšie prúdiacich tokoch s čistou, na kyslík bohatou vodou. Vystupuje vyššie ako pstruh. Dno vyžaduje kamenité alebo štrkovo-piesčité, pretože sa rád ukrýva pod kamene.

Živí sa larvami hmyzu a krivákmi, pričom prekutáva rôzne štrbiny skákavými pohybmi pri dne, keďže sa mu ťažko pláva (nemá vyvinutý plynový mechúr). Znižovanie početnosti populácií tohto druhu v posledných rokoch spôsobuje znečistenie vody zemitými čiastočkami a zhoršenie jej kvality (činnosťou človeka zvyšujúci sa obsah organických látok v prostredí).

Obyčajne sa neresí v apríli a máji na okraji prúdov spravidla pod kameňmi. Samček vyhľadáva jamku pod kameňom, ktorú vyčistí. Samičku do hniezdnej dutiny nahovára aj viac dní. Samček sa stará o zhluk žltooranžových vajíčok v počte 100 - 500, ktoré ostanú v guľovitom strapci prilepené na spodku kameňa, ktorý chráni a čistí a neustále "ovieva" plutvami.

Zafarbením sa dokáže dokonale prispôsobiť podkladu. Zdržiava sa pod kameňmi, úkryt opúšťa len po vyrušení. Raketovito uniká na krátku vzdialenosť a potom opäť mizne medzi kamene alebo pod ne. Vtedy sa pohybuje krátkymi skokmi

Na spodnej strane dolnej čeľuste ústi kanál bočnej čiary v strede jediným otvorom; V plutvy bielosivé a v nich takmer rovnaké lúče, sú krátke a nesiahajú až k análnemu otvoru. Okrem tohu sú niekedy V plutvy s nepravidelnými sivými škvrnami, ktoré však nikdy nesplývajú v súvislé pásiky. V plutvách má len mäkké nerozvetvené lúče, s výnimkou chvostovej plutvy. Malé brušné plutvy na hrdle sú jednofarebné.

Na bokoch tela sú často 4 tmavé priečne pásy. Bočná čiara je úplná, prebieha stredom boku tela. Vyskytuje sa aj pohlavný dimorfizmus. Samce majú väčšiu hlavu a väčšiu šírku úst. Oči majú zvláštne prispôsobenie na ochranu proti zrniečkam piesku, ktoré rýchly prúd vody v akom hlaváč žije, proti nemu metá. Oči sú chránené zvláštnymi "okuliarmi" tak, že pred očnou guľou je ešte jedna rohovka. Priestor medzi ňou a okom je vyplnený tekutinou.