Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Prečo má fuzáč Sláčik dlhé fúziky

fuzáč alpský Rosalia alpina

Skupina biotopov

  • lesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto

Aktivita počas dňa:

  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • zraniteľný

fuzáč alpský (Rosalia alpina)

Geograficky je zaznamenaný výskyt od západného Francúzska až po pobaltské krajiny. Je to charakteristický druh hmyzu pôvodných bukových lesov vyšších polôh od 600-1000 m n. m. Rozšírený je v strednej a južnej Európe, ale aj v južnom Švédsku, zasahuje až do Malej Ázie, na Krym, Kaukaz a Zakaukazsko. V Česku je už veľmi vzácny, na Slovensku je miestami hojný (Malé Karpaty, Biele Karpaty, Strážovské vrchy, Malá Fatra a Veľká Fatra, Slovenské rudohorie, Vihorlat a iné).

Preferuje zachovalé svetlé bučiny a horské zmiešané lesy s javorom horským, najmä teplé južné svahy v podhorskom, ale aj nižšom kolinnom pásme (Podunajsko), kde bol druh zistený na brestoch. Je zrejmé, že pre optimálny biotop nie je podstatná nadmorská výška, ale klimaticky a fytocenologicky vhodné prírodné prostredie. Najpočetnejšie populácie sa viažu na pôvodné pralesné porasty s čerstvo padnutými alebo odumierajúcimi bukmi. Na východnom Slovensku bol 1 ex. vychovaný z larvy, nájdenej v kmienku brezy, z Nemecka je tiež známy z javora, z južnej Európy je uvádzaný z jaseňa, hrabu a orecha. Iné uvádzané hostiteľské stromy sú pochybné, hlavne smrek a borovica.

Imága (dospelé jedince) obvykle uprednostňujú južné, teplé svahy. Oplodnená samička kladie vajíčka do čerstvo zoťatých, padnutých alebo odumierajúcich bukov, do rán alebo štrbín kôry. Z vajíčok sa vyvinú larvy belavej farby, valcovitého tvaru s malou priečnou hlavou. V dreve žijú niekoľko rokov (minimálne 3), posledný larválny instar (vývinové štádium) prezimuje a následne na jar - v máji až júni sa larvy pod povrchom kmeňa zakukľujú. Larvám pomáhajú tráviť buničinu symbiotické organizmy, ktorými sa larvy infikujú pri prežieraní cez vaječný obal. Na vajíčka sa dostanú z čreva samičky pri ich kladení. Vývin trvá 2 - 3 roky.

V prírode počet lariev znižuje ďateľ, počet imág lesné vtáctvo, jašterice a hmyzožravce. Často sa stávajú potravou mravcov drevokazných. Larválny vývoj trvá 2 - 3 roky, posledný larválny instar sa kuklí koncom mája tesne pod povrchom dreva. Keďže samička kladie vajíčka väčšinou do poškodeného a chorého dreva, takže larvy sa vyvíjajú v odumierajúcom dreve, nie je možné pokladať fuzáča alpského za škodlivého - škody sú zanedbateľné. Okrem toho má veľký podiel na decimovaní populácie zoťaté a popílené bukové drevo ponechané cez leto v lese. Sem sa totiž sústreďuje väčšina znášok vajíčok, ktoré po odvoze dreva na jeseň a neskôr prídu vlastne navnivoč. Ak samičky nakladú vajíčka do zvyškov bukového dreva po ťažbe, vývin úspešne skončí len časť populácie, pretože toto drevo podlieha rýchlemu rozkladu zapríčinenému drevokaznými hubami. Takto sa možnosti vývinu obmedzujú na vývraty uviaznuté v korunách okolo stojacich stromov, suché haluze alebo časti kmeňov.

Pri monitoringu sa zameriavame na pozorovanie chrobákov. Imága (dospelé jedince) poletujú od júna do augusta za teplých, slnečných dní okolo stromov, z ktorých sa vyliahli, a v blízkom okolí. Lákajú ich hlavne prieseky, oslnené okraje lesov a iné presvetlené miesta. Naletujú na čerstvé zlomené stromy, ležiace kmene a konáre, občas aj na vytekajúcu miazgu buka, brestov a jelší. Živia sa miazgou poranených stromov. Na kvetoch tento druh pozorovaný nebol a ak na nich pristane, tak len náhodne. Nektárom sa neživí.

Patrí medzi naše najpestrejšie fuzáče. Tie majú samčeky asi dvojnásobne dlhšie ako telo, samičky ich majú kratšie a len o niečo presahujú ich telo. Jeho telo dosahuje veľkosť 15-38 mm, je dosť ploché a dlhé. Na štíte a krovkách sú typické čierne, bledo obrúbené škvrny (veľká predná, spoločná priečna a malá zadná škvrna), dosť premenlivé. Pre menlivosť kresby kroviek bola príčinou opisu veľkého počtu (viac ako 100) farebných odchýlok (aberácií).

Kresba na krovkách je veľmi premenlivá. Na základe jej vzhľadu bolo v minulosti opísaných vyše sto rôznych aberácií od jedincov s čisto modrými krovkami bez škvŕn až s takmer úplne čiernymi krovkami. Premenlivá je aj škvrna na štíte.

Larvy žerú vo vnútri dreva a po niekoľkých rokoch sa tu aj zakuklia. Imága sa prehryzávajú na povrch kmeňa a prítomnosť prezradia zanechanými otvormi.