Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

drozd čvíkotavý Turdus pilaris

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

drozd čvíkotavý (Turdus pilaris)

Drozd čvíkotavý pochádza pôvodne zo svetlých riedkych lesov sibírskej tajgy a v strednej Európe hniezdi od polovice 19. storočia. Na Slovensku sa vyskytuje v okolí riek a potokov a v posledných desaťročiach, keď svoj hniezdny areál začal rozširovať smerom na juh a juhovýchod začal obsadzovať aj biotopy v intraviláne ľudských sídiel, najmä v parkoch a v obrábaných oblastiach so stromami, najmä v sadoch a záhradách, ak je v blízkosti voda. Väčšinou sťahovavý, časť i prezimuje. Obýva okrajové časti lesov susediacich s otvoreným terénom, porasty okolo potokov a pod. Hniezdi na stromoch.

Hniezdiť začína v máji. Hniezdo je umiestnené nekryto v rázsoche na strome, prípadne aj na zemi. Samica stavia masívne hniezdo z trávy, machu, koná­rikov a korienkov. Hniezdna kotlinka býva vystužená blatom a vystlaná je jemnou trávou. Samička znáša 5-6 na zelenkastom podklade hrdzavo škvrnitých vajec veľkosti 28 x 20 mm. Inkubačný čas 13-14 dní, kŕmenie mláďat na hniezde 14 dní.

Živí sa hmyzom a inými článkonožcami, červami, zriedkavejšie i drobnými bezstavovcami, v zimných mesiacoch ovocím, bobuľami a semenami rastlín.

Najmä zime možno pozorovať kŕdle čvíkot, ktoré vidieť takmer všade, ako prelietajú za potravou, napríklad plodmi jarabín, či jabloní. V hniezdnych kolóniách sú drozdy čvíkotavé veľmi bojovné a každého nepria­teľa usilovne odháňajú. V niektorých mestách je v posledných rokoch najhojnejším drozdom aj v hniezdnom období a vtáky prekonali svoju všeobecnú plachosť. Počas letu vidieť bielo sfarbené perie pod krídlami a sivý trtáč. Na roz­diel od ostatných príbuzných druhov, hniezdia čvíkoty vo voľných kolóniách, v ktorých využívajú na obranu pred predátormi spoločné agresívne správanie.

Druhý najväčší európsky druh drozda (dĺžka tela je asi 250 mm, krídla 145 mm, chvosta 110 mm). Obe pohlavia sú podob­né. Majú jemne modrosivú hlavu s čiernohnedými bodmi, výrazne gaštanový chrbát, hnedasté krídla a sivý trtáč. Spodná časť tela na hrudi a bokoch je vý­razne čierno škvrnitá na žltkastohnedom podklade, ktorý postupne prechádza do bieleho sfarbenia na bruchu. Škvrny na brušnej strane podlhovasté, ku spodku zaostrené.

Od ostatných druhov drozdov ho ľahko rozpoznáme podľa bridlicovosivej hlavy, krku, kostrče a nadchvostových kroviek, nanajvýš azda s drozdom trskotavým, ktorý má takisto svetlé spodné krídlové krycie perie. Ten je však trocha väčší a má iný, vyslovene vlnovilý spôsob letu.

V zime sa preletujúce kŕdle často ozý­vajú hlasným volaním "čak - čak". Spev znie ako nie príliš hlasité švitorenie a štebotanie, ktorvm sa sa­mec ohlasuje väčšinou počas letu. Vábením je výrazné "čaf-čaf-čaf" alebo vysoké "čvíí", podľa ktorého získal tento vták svoje meno.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player