Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Prečo má drozd Hrivček na hrudi biely polmesiac

drozd čierny Turdus merula

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

drozd čierny (Turdus merula)

Pôvodne to bol lesný vták, ale jeho prispôsobivosť prostrediu vytvorenému človekom mu za posledných 100 rokov umožnila rozšíriť sa a využí­vať všetky možné niky. Rozoznávame lesné sťahovavé populácie a menej plaché a na zimu stále mestské populácie.

Hniezdenie: Prakticky na všetkých možných miestach poskytujúcich úkryt - na stromoch, kríkoch i budovách. Hniezdo - veľkú čašovitú stavbu z rastlinného materiálu spevneného bla tom a vystlanú suchou trávou a lístím stavia samica. Drozdy čierne môžu hniezdiť až 4-krát do roka, ale predačný tlak na ne je veľký. Mnohé hniezda padnú za obeť strakám a vevericiam a čerstvo vyletené mladé drozdy sú ľahkou korisťou domácich mačiek.

Potrava: hmyz, červy, zvyšky jedál, ovocie a bobule.

V mnohých oblastiach dominujú vo vtáčom chóre práve drozdy čierne, keď samce označujú svoje teritóriá. Samce najčas­tejšie spievajú z vrcholu stromu, z antény na streche alebo z hrebeňa striech. Často vztyčuje chvost hore alebo ním trhavo potriasa. Väčšinou tak robí po zo­sadnutí alebo po slede poskokov po zemi. Dážďovky loví tak, že ich uchopí do zobáka, za­prie sa oboma nohami o zem a korisť vytiahne zo zeme.

Zafarbenie jednofarebné (čierne - samce so žltým zobákom - alebo tmavohnedé s retiazkami tmavších škvŕn na hrdle a hrvoli - samice), mladé samce sú hnedé, nemajú očný krúžok a majú tmavý zobák; samica: hnedá a jemne škvrnitá na hrdle. Mladé vtáky sa sfarbením podo­bajú samici, sú však viac dohneda. Konce pier na chrb­te majú žltohnedé a na spodnej časti tela sú strakaté, čo im dodáva škvrnitý vzhľad.

Vrchol krídla tvorí 4. a 5. letka (rozdiel od škorca lesklého), prsia bez bielej kresby (rozdiel od drozda kolohrivého).

Spev sa skladá z apatic­kej, flautovitej melódie, ktorá sa nesie do značnej vzdia­lenosti a počuť ju aj cez hluk prechádzajúcich vozidiel V podvečer je často počuť rýchle a dlho opa­kované "dyx-dyx-dyx" a hysterické "či-ví", ktoré vták opakuje viackrát za sebou v prípade, že je vyplašený. Počas letu často vydáva nariekavé "cíí".

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player