Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

cíbik chochlatý Vanellus vanellus

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • najmenej ohrozený

cíbik chochlatý (Vanellus vanellus)

Na Slovensku je všeobecne hojne rozšírený po celom území pri vodách. Sťahovavý, prilieta v marci, niekedy už koncom februára a odlieta v októbri až v novembri. Žije na mokrých lúkach, pri vodách, na rybníkoch, jazerách, močiaroch, pri riekach a pod. i ďalej od vody. Hniezdením zasahuje až do predhorí (700 m).

Hniezdi na zemi. Hniezdo nestavia na takých zamokrých miestach ako brehár čiernochvostý alebo močiarnica mekotavá. Osadené je v plytkej jamke v nízkej vegetácii a nie je zakryté. Skromná výstelka je zo suchých tráv, vodných rastlín a pod. bez výraznejšieho usporiadania vôkol hniezdneho lôžka. Okrem toho, na rozdiel od brehára, používa na výstelku trávy, ktoré sú tenšie a dlhšie.

V marci (až do mája) znáša 4 (3-6) vajcia. Sú hruškovitého tvaru veľkosti 41-51 x 30-36 mm (priemerne 47,1 x 33,7 mm). Sú škvrnito sfarbené, na olivovohnedom podklade s väčšími tmavými a hnedými nepravidelnými zelenkavými a čiernymi škvrnami. Na hniezde sedí samček i samička 24-28 dní. Mláďatá po 1-2 dňoch opúšťajú hniezdo.

Živí sa hmyzom, larvami, mäkkýšmi, červami a pod.

Rodové slovenské meno vystihuje hlasový prejav a druhové meno jeho vzhľad. Zo svojich zimovísk k nám prilieta veľmi skoro, často už koncom februára. Svojím akrobatickým letom pri zásnubách a jasným hlasom "kivit" patrí cíbik v lúčnatej krajine, najmä na rovinách, medzi poslov jari. Lieta s počuteľnými údermi krídel. Samček predvádza krásne vzdušné lety, plné zvratov a premetov, strmhlavých letov pri ktorých počuť zvláštny hučiaci zvuk, vydávaný vibráciou predĺžených letiek na krídlach. Ak sa v blízkosti hniezda objaví nevítaný návštevník, obaja rodičia na neho podnikajú prudké nálety a ozývajú sa poplašným volaním. Let má vlnitý. Krídla sú ohnuté, s bielymi koncami.

Dorastá veľkosti holuba (dĺžka tela je 320 mm, krídla 225 mm, chvosta 110 mm). Vrch tela má čierny so zelenofialovým nádychom. Na hlave má čierny chochlík, čelo, bradu a časť krku spredu má čierne, na tyle, v záhlaví a na zadnej časti krku je sivohnedý až čierny. Pod okom má čierny pásik, líca a sluchy sú biele. Spodná časť tela je celá biela, podchvostové krovky sú hrdzavobledohnedé. Krátky zobák má sivozelený, nohy červenožlté. Mláďatá nemajú vyvinutý chochlík a sú na hlave sfarbené do hneda.

Svoj prílet zo zimoviska prezrádza hlasným volaním, ktoré je dvojslabičné "víí-ip", "pjú-vit". Je tak charakterické, že inšpirovalo menotvorcov v mohých jazykoch. Tokanie samcov sa začína horizontálnym letom, ktorý je sprevádzaný typickým, nariekavým volaním po ktorom sa strmhlav vrhá k zemi s prenikavým "čjé-vit-vit-vit-čié-vi".