Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky

bučiak trsťový Botaurus stellaris

Skupina biotopov

  • vodné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Natura 2000
  • Lokálne zákony a vyhlášky

Stupeň ohrozenia:

  • zraniteľný

bučiak trsťový (Botaurus stellaris)

Čiastočne sťahovavý, prilieta v II.-IV., odlieta v VIII.-X. Obýva rozsiahle porasty trste, ktoré vzniká na plytčinách pozdĺž riek a jazier v nižších polohách. Predstavuje ideálne prostredie aj pre iné druhy vtákov, ktoré svoju potravu hľadajú na hladine alebo pod vodou a pritom sa potrebujú skrývať pred nepriateľmi.

Obdobie rozmnožovania bučiaka je v IV.-VII. V prípade bučiakov vzni­kajú pomerne často urputné súboje o hranice teritórií. Mnohé samce sa postupne pária až s piatimi samicami, ktorým potom prenechávajú sedenie na vajciach aj väčšinou aj výchovu po­tomstva. Menej úspešné samce sa musia uspokojiť s jedinou samicou, a teda jej aj pomáhajú s kŕmením hladných mláďat. Samica znáša na jar vajcia do nie príliš úhľadného hniezda.

Hniezdo je vytvorené z trste a ukryté v poraste nízko nad plytčinou a nachádza sa spra­vidla v strede teritória, najčastejšie v poraste tŕstia s hĺbkou vody po členky až kolená. Býva umiestnené na polámanom tŕstí, zväčša ďalej od miesta, odkiaľ sa ozýva samec. Hniezdo si stavia v zárastoch vodných rastlín, na polámaných steblách a kopách polámaných rastlín. Niekedy sa hniezdo dotýka vodnej hladiny. Suché i čerstvé steblá sú uložené v niekoľkých vrstvách. Výstelka pozostáva z listov trste a puškvorca. Hniezdo v porovnaní s kaňou močiarnou je o niečo menšie a z vrchu lepšie zakryté. Mláďatá sa začínajú liahnuť po 25 dňoch a pomerne skoro po vyliahnutí hniezdo opúšťajú. Mladé bučiaky v strapatom žltohnedom páperí môžu v prípade ohrozenia hniezdo opustiť a ukryť sa už vo veku dvoch týždňov, zatiaľ čo im matka zháňa potravu. Po ďalších ôsmich týždňoch sú už schopné lietať.

Požiera ryby, žaby, pijavice, vodný hmyz, mlá­ďatá vtákov, hlodavce. Bučiak trsťový rozhodne nie je v potrave vyberavý a po­žiera prakticky všetko, čo dokáže uloviť - od čerstvo vyliah­nutých podeniek až po malé cicavce, napríklad hryzce vodné.

O tom, že na určitom mieste ži je bučiak, sa spravidla dozvie­me len vtedy, keď začujeme vo­lanie samca. Jeho zvláštny bučivý hlas možno počúvať od polovice apríla do začiatku mája. Hlas je počuteľný počas celého hniezdneho obdobia a to najmä večer počas stmievania a v druhej polovici noci medzi 1:00 až 5:00 hodinou, kedy samček obhajuje obsadený hniezdny revír a zároveň je súčasťou dvorenia. Priebeh, frekvencia a počuteľnosť húkania sú dosť variabilné, počas dňa sa ozýva len príležitostne.

Bu­čiak vychádza na lov už krátko po východe slnka. Nenáhlivo sa brodí plytčinami medzi steblami tŕstia a dáva pozor aj na ten najmenší pohyb v okolí. Zahliadnuť ho možno len výnimočne, najskôr pri nízkom prelete nad trsťovým porastom. Operenie, ktoré je mäkké podobne ako u sov, umožňuje bučiakovi tichý, nehlučný let. Lieta nenáhlivo a priamočiaro. Občas sa nám môže podariť zazrieť bu­čiaka z člna - aspoň na chvíľku, kým opäť nezmizne v tŕstí.

Hoci žije väčšinou samotársky, stáva sa, že nie­ktoré samce pri tokaní lietajú až niekoľko kilometrov ďaleko a spoločne predvádzajú zásnub­né lety. Preťahuje sa pomedzi tŕstie a šplhá sa po ňom. Pri chôdzi v tŕstí uchopuje dlhými prs­tami viac stebiel tŕstia súčasne. Pri love sa pomaly za­kráda a na krátku vzdialenosť zobe dobre mierenými údermi zobáka. Len čo však zaregistruje hroziace nebezpe­čenstvo, zmení inštinktívne svoje správanie. Znehybnie vo vzpria­menom postoji na jednom mies­te, s krkom a zobákom natiahnutým nahor. V tejto polohe pripomína su­ché tŕstie a opticky splýva s okolím. Ak sa predsa pohne, tak len rýchlosťou hodinovej ručičky. Vzlieta až v poslednom okamihu kolmo nahor, preletí krátku vzdialenosť a opäť zapadne do poras­tu tŕstia.

 

Celková dĺžka je 65 až 70 cm, roz­pätie krídiel 105 až 110 cm. Základné sfarbenie dospelého vtáka je hrdzavožlté, mláďatá sú slamovožlté. Čiernohnedý pás na temene a brade dospelých vtákov je u mla­dých bučiakov nevýrazný. Perá na šiji sú pre­dĺžené.

Na pazúre prostredného (3.) prsta je rohovinový hrebeň, ktorý mu okrem iných funkcií slúži na čistenie úst­nej dutiny po ulovení sliznatých druhov rýb.

Ten­to hnedý vták pri priamočiarom nízkom lete trochu pripomína sovu, avšak s dlhým zobákom. Mláďatá v prachopvom perí sú zvrchu hrdzavohnedé a nie okrovožlté ako u bučiačika. Mladé narozdiel od mladých jedincov chavkoša, do 2. roku ich života, kedy majú podobné sfarbenie, bučiak trsťový má vždy výrazný tmavohnedý fúz od kútikov zobáka a behák dlhý 90 až 100 mm.

Samec sa ozýva charakteristickými hlbokými, tlmenými a rezonujúcimi zvukmi, ktoré nasledujú po niekoľkých krátkych hlbokých výkrykoch počuteľných až vyše jedného kilometra. Hlas bučiaka znie ako veľmi hlboké "u-blump". Rezonan­ciu zabezpečuje balónovite nafúknutým kr­kom. Mláďatá bučiakov trsťových, ktoré čerstvo vyleteli z hniezda, vydávajú bublavé zvuky, ako keď človek fúka slamkou hlboko ponorenou do vody.

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player