Na túru s Naturou

Atlas živočíchov

Vysvetlivky Ako sa brhlík Omazanček naučil chodiť po strome dolu

brhlík lesný Sitta europaea

Skupina biotopov

  • lesné, nelesné

Výskyt počas roka:

  • jar
  • leto
  • jeseň
  • zima

Aktivita počas dňa:

  • svitanie
  • deň
  • súmrak

Ochrana:

  • Bernský dohovor
  • Lokálne zákony a vyhlášky

brhlík lesný (Sitta europaea)

Brhlík sa vyskytuje najmä v listnatých a zmiešaných lesoch so starými stromami, vo vyšších nadmorských výškach vzácnejšie. Bežne obýva záhrady a mestské parky. Je to výrazne teritoriálny vták a iba výnimočne sa zatúla ďalej ako 30 km od hniezdiska. Na svojom teritóriu zostáva aj v zime.

Hniezdi v bútľavých stromoch, stromových dutinách po ďatľoch alebo aj v búdkach; ak je otvor veľký, samička ho zmenšuje obrubou z hliny zmiešanej so slinami a niekedy aj s primiešanými rastlinnými vláknami. Tak sa ochráni proti vniknutiu väčších hniezdnych konkurentov do hniezdenj dutiny. Ak zahniezdi v búdke, vymuruje blatom aj štrbiny medzi stenami a strieškou, zvonku i zvnútra. Hniezdne lôžko vystiela najmä kúskami borovicovej alebo brezovej kôry.

Hniezdi 2 razy do roka. Kladie najčastejšie 5-8 vajec, na ktorých sedí zhruba 14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ďalších 22 - 25 dňoch a už vedia dobre lietať. Potravou je hmyz a jeho larvy, pavúky, ucholaky, semená a orechy vrátane vlašských, žalude a bukvice, menej bobuľami a plodmi ovocných stromov.

Samček začína spievať v marci a jeho trilkovité hvízdanie je skôr veľmi zvučné vykrikovanie, ťažko prepočuteľné. Chvíľami máme dojem, akoby sa nám vysmieval, podobne ako sedmohlások. Brhlík prelieta zo stromu na strom rýchlo a obratne v plochých vlnovkách. Po kmeňoch stromov a konároch sa pohybuje krátkymi, trhavými pohybmi. Neopiera sa pritom o chvost ako ďatle a po kmeni sa dokáže pohybovať prá­ve tak nahor ako aj hlavou nadol, ako sa nezvykne pohybovať žiadny iný náš spevavec. Na šplhanie má dokonale prispôsobené krátke a silné nohy.

Príležitost­ne zbiera potravu aj na zemi, ale je to predovšetkým stromový lezúň. Brhlík prezerá pukliny kôry, kde hľadá potravu. Ak nájde orech, vkliní ho do pukliny kôry alebo do rázsochy a údermi zobáka ho rozbije - vtedy znejú údery takmer ako bubnovanie datľa. Brhlík je pozoruhodný tým, že si robí zásoby semien v štrbinách kôry stromov a zakrýva ich machom. Do zásoby odnáša aj krmivo z kŕmidiel.

Je veľký ako vrabec (váži okolo 23 g), ale má väčšiu hlavu, krátky chvost, klinovitý zobák, krátke nohy a dlhé prsty aj pazúry. Vrch hlavy a tela je šedomodrý (u mladých s belasými čiarkami), letky sú tmavé. Čierny pruh, ktorý sa tiahne cez oko až k tylu, býva u samíc trocha užší, u mladých skôr hnedý. Brada, hrdlo a líca sú belasé, boky a spodné chvostové krovky okrové, u samca veľmi tmavšie, tehlovočervenkasté. Mladé vtáky sú na vrchnej časti hnedé s hnedým, menej nápadným očným pási­kom.

U nás sa žije v poddruhu brhlík lesný stredoeurópsky - S. europaea caesia, ktorý má spodnú stranu tela bledopomarančovohnedú (pri vtákoch zo severnej Európy je biela, s tmavými bokmi a tmavými spodnými chvostovými krycími perami - pri samcoch s gaštanovohnedými a pri samiciach hrdzavohnedými.

Spevom je trilkovité vykrikovanie, opisované ako kvikvikvi". Vábením je krátke, energické a hlasité "tvet", opakované často viac ráz po sebe, okrem toho aj ostré "zíít" alebo energické "sit", či jemnejšie sýkorkovité "si si".

Na prehratie tohto obsahu potrebujete najnovší Flash Player