Na túru s Naturou

Skutok pre mokraď

Spravodajca Na túru s NATUROU

Nie je sýkorka ako sýkorka

Rubrika: Oči na stopkách 2. 2. 2014 Autor: RNDr. Pavol Haborák Skupina: KLOKANI
Nie je sýkorka ako sýkorka

Tri druhy sýkoriek sa stretli v nedeľné ráno pri kŕmidle na našom dvore (Sýkorka bielolíca/veľká, Sýkorka belasá, Sýkorka leskohlavá/hôrna).

Začalo so to ako každé ráno. Spoza okien našej obývačky sa ozýval známy štebot. Vykukol som cez okno a nič nové - sýkorky prišli raňajkovať.

V kuchyni prebiehala príprava raňajok pre našu rodinu a ja som sa vrátil k oknu. V kŕmidle na strome už toho veľa nebolo. Vybehol som teda na dvor a dosypal do kŕmidla zopár slnečnicových jadier a trocha orechov.

Po raňajkách som sa so šálkou kávy v ruke opäť pristavil pri okne a pozoroval som sýkorky. Prelietavali v korunách stromov, z konárov do kŕmidla, z kŕmidla na zem, zo zeme na stromy a tak dookola. Zrazu som si všimol, že nie všetky sú rovnaké. Položil so šálku s kávou a vybral som fotoaparát. Zbehol som k dverám, potichu som ich máličko pootvoril a začal fotografovať.

Najviac jedincov zastupovalo asi najznámejšiu a najčastejšie videnú Sýkorku bielolícu/veľkú. Potom tu bolo zopár viditeľne menších sýkoriek s modro-belasou "čiapočkou" , teda Sýkorka belasá. Nakoniec ma zaujala ešte jedna, ktorá najčastejšie zlietavala až na zem. Aby som si bol naozaj istý, musel som sa pozrieť na fotografiu. A naozaj, bola to Sýkorka leskohlavá/hôrna.

Vždy a všade som si všímal druhy vtákov, iba na vlastnom dvore som na to akosi pozabudol. Až do dnešného rána som si myslel, že k nášmu kŕmidlu túto zimu chodia iba sýkorky bielolíce. Dnes som sa presvedčil o opaku a ostáva mi veriť, že do konca zimy ešte najaký ten druh pri kŕmidle spozorujem. Veď minulú zimu sa prišla pohostiť napríklad aj samička Ďatľa veľkéko a na oplátku nám "vyliečila" čerešňu a hrušku.

Pridať komentár

Ak chcete pridávať komentáre, musíte byť prihlásený