Na túru s Naturou

Skutok pre mokraď

Spravodajca Na túru s NATUROU

Poniklec slovenský - jarný poklad lesoparku Baba

Rubrika: Ako sme mapovali 28. 4. 2010 Autor: RNDr Danica Božová Skupina: Sviťania z Mierovky
Poniklec slovenský - jarný poklad lesoparku Baba

Podľa najnovšej legislatívy (Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 579/ 2008 Zbierky zákonov z 10.decembra 2008 platná s účinnosťou od 1.januára 2009) sa v lesoparku Baba pri Svite, ktorého časť je prírodnou rezerváciou, nachádzajú v jarných mesiacov tri chránené druhy európskeho významu: poniklec slovenský, prvosienka holá a dryádka osemlupienková.


Na pozorovanie posledných dvoch menovaných je potrebná nielen dobrá fyzická kondícia, odvaha, ale i isté horolezecké schopnosti, pretože rastú v málo prístupnom teréne.

žiaci 6. A

Poniklec slovenský však upúta i návštevníkov tohto lesoparku po absolvovaní niekoľkých desiatok metrov pohodlnej chôdze, pretože patrí k teplomilným a svetlomilným rastlinným druhom - jeho jedince môžeme pozorovať na okrajoch lesného porastu v blízkosti mestečka Svit.

Pozorovania tohto rastlinného skvostu sa zúčastnili i žiaci ZŠ Mierová vo Svite.
Pred uskutočnením prírodovednej vychádzky boli najskôr oboznámení s príslušnou vyhláškou, z ktorej sa dozvedeli o jeho zaradení medzi chránené druhy európskeho významu a tiež, že spoločenská hodnota jedného jedinca predstavuje 16,59 € (500 Sk).
Po cca 15 minútach chôdze od našej školy smerom na juh sa žiaci premiestnili k hotelu Mladosť, nad ktorým sa nachádzal kopec - lesopark Baba. Rastú v ňom ihličnaté dreviny troch druhov - smrek obyčajný, smrekovec opadavý a borovica lesná.

žiaci 7. A

Žiakov na okraji lesa upútali fialovo kvitnúce chlpaté byliny - jedince vzácneho druhu - poniklec slovenský. Výskyt tejto chránenej rastliny zdokumentovali fotoaparátmi.

Takýchto prírodovedných vychádzok sa zúčastnilo približne 130 žiakov týchto tried v termínoch:

  • streda 7.4.2010 - 3. hodina - 9.A
  • štvrtok 8.4. 2010 - 4. hodina - 9.B
  • piatok 9.4.2010 - 4. hodina - 8.B
  • piatok 9.4.2010 - 5. hodina - 6.A
  • piatok 9.4.2010 - 6. hodina - 7.A

Ostatní žiaci školy, ktorým nepriaznivé počasie neumožnilo absolvovanie prírodovednej vychádzky do terénu, sú s výskytom tohto rastlinného skvostu oboznamovaní nielen na vyučovacích hodinách prírodopisu, ale i na nástenných paneloch nachádzajúcich sa na spojovacej chodbe našej školy.

Po návrate do školy dostali žiaci za úlohu vyhľadať o tomto rastlinnom skvoste ďalšie informácie v literatúre alebo na internete. Výborným pomocníkom pri práci im okrem rôznych encyklopédií bol i časopis Mladý vedec (tiež aj jeho elektronická verzia www.mladyvedec.sk) a webová stránka www.biospotrebitel.sk, kde sa v rubrike Kalendár prírody dozvedeli:

Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica)

Túto jarnú okrasu prírody je takmer nemožné si nevšimnúť - patrí k najskôr kvitnúcim rastlinám (marec - máj).

žiaci 9. B
  • V botanickom systéme je zaradený k dvojklíčnolistovým krytosemenným rastlinám, patrí do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Stonka je dužinatá, chlpatá. Dosahuje výšku 5 - 20 cm (v čase zrelosti plodov až 30 cm). Kvety nás upútajú modrou alebo fialovou farbou. Najskôr majú zvončekovitý tvar, neskôr sú roztvorené. Piestiky dozrievajú pred pukaním peľníc. Opelenie sprostredkuje hmyz - včely, čmele, motýle. Po opelení a oplodnení sa kvety menia na suché nepukavé plody - nažky s chlpatým, dlhým zobáčikom.Listy vyrastajú až po odkvitnutí kvetov, sú dlhostopkaté s vlnatými chlpami, vyrastajú v prízemnej ružici.
  • Patrí k trvácim bylinám, zimu pretrváva mnohohlavovým podzemkom.
  • Je to slovenský (západokarpatský) endemit, rastie na vápencovo- dolomitickom podklade na strednom a východnom Slovensku v podhorských i horských polohách. Obľubuje výslnné kamenisté stráne i pukliny skál. Na Slovensku sa vyskytuje v dvoch varietách (poddruhoch). Poddruh Pulsatilla slavica slavica rastie v južnejších častiach svojho areálu, podruh Pulsatilla slavica wahlenbergii je rozšírený od Liptova cez Spiš až po Košice.
Poniklec slovenský

Svojou nádherou láka k odtrhnutiu nejedného návštevníka prírody, ale pozor!
Celá rastlina, najmä jej nadzemná časť, je jedovatá. Hlavnou účinnou látkou je proanemonín, ktorý pôsobí miestne silne dráždivo - na pokožke vyvoláva zápaly, pri ústnom podaní spôsobuje zvracanie a hnačky. Po vstrebaní pôsobí tlmivo na centrálny nervový systém. Čerstvé rastliny vyvolávajú u dobytka žalúdočné a črevné zápaly, podráždenie obličiek a prítomnosť krvi v moči.

.

.

.

.

Komentáre k článku

  • RNDr. Renáta Sýkorová
    18. 05. 2010, 19:57
    • Hodnotenie: 0
    RNDr. Renáta Sýkorová
    Skutočne krásne poniklece. Naše boli...

    Skutočne krásne poniklece. Naše boli svetlejšie. Článok je výstižný aj poučný. Držím palce.

Pridať komentár

Ak chcete pridávať komentáre, musíte byť prihlásený