Na túru s Naturou

Skutok pre mokraď

Spravodajca Na túru s NATUROU

Aké druhy obojživelníkov žijú na Slovensku

Rubrika: Poradňa 2. 11. 2010 Autor: Mgr. Ján Kautman
Aké druhy obojživelníkov žijú na Slovensku

Obojživelníky sa vyvinuli z lalokoplutvých rýb približne pred 350 miliónmi rokov. V súčasnosti poznáme vyše 5500 druhov, ktoré obývajú rozličné prostredia a to najmä vlhké a teplé oblasti planéty. Morskému prostrediu sa nedokázali prispôsobiť a zároveň je ich početnosť veľmi nízka v chladných a suchých oblastiach.

Obojživelníky (Amphibia) sú triedou stavovcov s premenlivou teplotou tela (ektotermia).

Majú holú, tenkú, žľaznatú kožu, prispôsobenú na kožné dýchanie, ktoré je dôležité ako významný doplnok pľúcneho dýchania. Srdce sa skladá z dvoch predsiení a jednej komory pričom existuje samostatný pľúcny obeh krvi. Vývin absolútnej väčšiny druhov je nepriamy cez vajíčko a larvu (ľudovo nazývanú žubrienka, pulec), ktoré sú viazané na vodné prostredie. Vajíčko nemá ochranné zárodočné obaly chrániace zárodok pred vyschnutím (Anamnia). Larvy dýchajú vo vodnom prostredí žiabrami.

Súčasné (recentné) obojživelníky rozdeľujeme do troch radov:

1. červone (Gymnophiona)

Majú dlhé valcovité, beznohé telo, prispôsobené životu v pôde. Vyše 180 málo známych druhov sa vyskytuje v tropických oblastiach juhovýchodnej Ázie, Afriky a Ameriky. Na Slovensku ani v Európe sa nevyskytujú.

2. chvostnaté obojživelníky (Caudata)

Všeobecne nazývané aj mloky.
Majú predĺžené telo s dobre vyvinutým chvostom a štyrmi rovnako vyvinutými končatinami (okrem čeľade sirénovitých, kde zadný pár končatín chýba). Na kostre sú vyvinuté krátke rebrá, počet stavcov sa pohybuje medzi 30 - 100.

Niektoré tropické čeľade sa rozmnožujú vonkajším oplodnením, mnohé aj u nás sa vyskytujúce, sa rozmnožujú vnútorným oplodnením za pomoci samčieho spermatofóru a samičkinej spermatéky. Vajíčka spravidla kladú vo vodnom prostredí a to jednotlivo alebo v malých zhlukoch, zriedkavo kladú už vyvinuté larvy, ešte zriedkavejšie prebieha celý larválny vývin v tele matky, ktoré rodia už premenené (zmetamorfované) mladé jedince. Larvy dýchajú vonkajšími, kríčkovitými žiabrami, ako prvé sa im objavujú predné končatiny.

Väčšina druhov žije vo vlhkom prostredí, vodné prostredie vyhľadávajú len v období rozmnožovania. Absolútna väčšina z približne 500 známych druhov sa vyskytuje na severnej pologuli. Na území Slovenska žije 6 druhov.

Druhy vyskytujúce sa na území Slovenska:

Trieda: obojživelníky - Amphibia

1. rad: chvostnaté obojživelníky - Caudata

čeľaď: salamandrovité - Salamandridae

1. rod: salamandra - Salamandra

1. druh: salamandra škvrnitá - Salamandra salamandra (Linnaeus, 1758)

2. rod: mlok - Mesotriton (starší názov: Triturus ,v súčasnosti sa niektorý autori prikláňajú k názvu Ichtyosaura)

1. druh: mlok horský - Mesotriton alpestris (Laurenti, 1768) starší názov: Triturus alpestris

3. rod: mlok - Triturus

1. druh: mlok hrebenatý - Triturus cristatus (Laurenti, 1768) starší názov: mlok veľký

2. druh: mlok dunajský - Triturus dobrogicus (Kiritzescu, 1903) do nedávna považovaný za poddruh mloka hrebenatého (veľkého)

4. rod: mlok - Lissotriton (starší názov: Triturus)

1. druh: mlok karpatský - Lissotriton montandoni (Boulenger, 1880) starší názov: Triturus montandoni

2. druh: mlok bodkovaný - Lissotriton vulgaris (Linnaeus, 1758) starší názov: mlok obyčajný, Triturus vulgaris

3. žaby (Anura)

Majú bezchvosté, zhora stlačené telo. Zadné končatiny sú silnejšie, často aj výrazne väčšie, spravidla prispôsobené na skákanie. Chvostové stavce sú zrastené do tyčinkovitého útvaru (urostyl). Rebrá chýbajú alebo sú len slabo vyvinuté.

Rozmnožovanie prebieha vo vlhkom väčšinou vo vodnom prostredí, pričom samček zviera samičku v objatí (amplexus). Oplodnenie vajíčok je vonkajšie. Larvy väčšiny druhov sa vyvíjajú vo vode , pričom žiabre nie sú zreteľné pretože sú prekryté kožným záhybom. Pri vývine lariev sa najprv objavujú zadné končatiny, predné sa objavujú až tesne pred premenou.

Poznáme skoro 5000 druhov, z toho na území Slovenska žije 12 druhov, z ktorých jeden (skokan zelený) nie je pravým druhom ale medzidruhovým krížencom.

Druhy vyskytujúce sa na území Slovenska

Trieda: obojživelníky - Amphibia

2. rad: žaby - Anura

čeľaď: kunkovité - Bombinatoridae (predtým zaradené do Discoglossidae)

1. rod: kunka - Bombina

1. druh: kunka červenobruchá - Bombina bombina (Linnaeus, 1761)

2. druh: kunka žltobruchá - Bombina variegata (Linnaeus, 1758)

čeľaď: hrabavkovité - Pelobatidae

rod: hrabavka - Pelobates

druh: hrabavka škvrnitá - Pelobates fuscus (Laurenti, 1768)

čeľaď: ropuchovité - Bufonidae

1. rod: ropucha - Bufo

druh: ropucha bradavičnatá - Bufo bufo (Linnaeus, 1758)

2. rod: ropucha - Pseudepidalea (starší názov Bufo)

druh: ropucha zelená - Pseudepidalea viridis (Laurenti, 1768) (starší názov: Bufo viridis)

čeľaď: rosničkovité - Hylidae

rod: rosnička - Hyla

druh: rosnička zelená - Hyla arborea (Linnaeus, 1758)

čeľaď: skokanovité - Ranidae

1. rod: skokan - Rana

1. druh: skokan ostropyský - Rana arvalis Nilsson, 1842

2. druh: skokan štíhly - Rana dalmatina Bonaparte, 1839

3. druh: skokan hnedý - Rana temporaria Linnaeus, 1758

2. rod: skokan - Pelophylax (starší názov Rana)

1. druh: skokan krátkonohý - Pelophylax lessonae (Camerano, 1881) (starší názov: Rana lessonae)

2. druh: skokan rapotavý - Pelophylax ridibundus (Pallas, 1771)
(starší názov: Rana ridibunda)

3. druh: skokan zelený - Pelophylax kl. esculentus (Linnaeus, 1758)
(starší názov: Rana esculenta) - je to hybridný taxón (kríženec) vzniknutý medzidruhovým krížením skokana krátkonohého a skokana rapotavého s osobitým spôsobom rozmnožovania nazývaným hybridogenéza.- preto ho označujeme ako klepton skratkou kl.

.

.

Komentáre k článku

  • RNDr. Renáta Sýkorová
    17. 10. 2010, 18:40
    • Hodnotenie: 0
    RNDr. Renáta Sýkorová
    Článok sa Ježkom hodí, pretože si...

    Článok sa Ježkom hodí, pretože si v rámci projektu vybrali pozorovanie obojživelníkov. Akurát fotografia skokana ostropyského je primodrá. Nebola reálnejšia?

  • Mgr. Ján Kautman
    27. 10. 2010, 10:49
    • Hodnotenie: 0
    Mgr. Ján Kautman
    Fotka je reálna samec v čase párenia...

    Fotka je reálna samec v čase párenia na niekoľko dní zmodrie

Pridať komentár

Ak chcete pridávať komentáre, musíte byť prihlásený