Na túru s Naturou

Skutok pre mokraď

Rozprávky Miroslava Sanigu

trasochvost biely v atlase živočíchov

Prečo trasochvost Bielko neustále potriasa chvostom Text a perokresby: Miroslav SANIGA

Keď prababička Príroda stvorila trasochvosta Bielka, ten ju hneď poprosil, aby mu predĺžila chvostík: - Keď ti už na mňa nezvýšili pekné farbičky, aby si mi krásne vymaľovala perie, tak  mi aspoň urob dlhý chvostík, - prosíkal trasochvost Bielko.

            - Ak si to želáš, tak to môžem urobiť, - odvetila prababička Príroda. - Rozmysli si to ale vopred, kým to vykonám. Pred chvíľkou bol u mňa oriešok Hnedáčik, ktorý si najskôr želal mať dlhý chvostík, aby bol iný ako ostatné vtáčiky v lese.  Hneď sa však vrátil, lebo taký dlhý chvostík nevládal udržať. A pri poletovaní v hustom kroví mu načisto prekážal. - Ja som sa však už rozhodol, - odvetí trasochvost Bielko. - Chcem mať najdlhší chvostík spomedzi všetkých vtáčikov v dolinke Olinke.

            A tak mu prababička Príroda predĺžila chvostík. Teraz ho mal dvakrát tak dlhý ako predtým. Trasochvost však mal hneď s dlhánskym chvostíkom problémy. Bol priťažký, aby ho vládal stále udržať nad zemou, a tak ho ťahal za sebou ako nevesta svadobný závoj.

 

            Keď ho uvidel králiček Drobček, veľmi sa ho zľakol: - A čože to ťaháš za sebou, trasochvost Bielko?

            - Vari nevidíš? - odvrkol nahnevane trasochvost. - To je môj krásny dlhý chvostík.

            - Že vraj krásny chvostík. - smeje sa králiček Drobček. - Tým ošúchaným a rozstrapkaným pierkam ty hovoríš krásny chvostík?

            - Neboj sa, veď ja sa ho naučím nosiť tak, aby som ho neťahal za sebou, - odvetí trasochvost Bielko.

            - Keby si mal taký krátky chvostík ako mám ja, nemal by si s jeho nosením nijaké starosti, - dobiedzal králiček Drobček.

            - Taký krátky chvostík, ktorý ti skoro vôbec nevidno, by som veru nechcel nikdy mať, - vravel s posmeškom Bielko.

            - Radšej budem lietať s kratučkým chvostíkom, ktorý mám vždy pekne uhladený, ako chodiť po zemi a ťahať za sebou strapaté pierka. - odvrkol trasochvostovi králiček Drobček. - Ja viem, že niektorým vtáčikom prababička Príroda stvorila chvostíky na okrasu. Hlucháň Vejárik má nádherný chvostík. Alebo tetrov Lýrovček má krásne vykrútené chvostové pierka. Všetkým vtáčikom však stvorila chvostík, aby im pomáhal pri lietaní. Ako však ty môžeš lietať s takýmto dlhánskym chvostom, keď ho nevládzeš ani len ťahať za sebou po zemi?

            - Aj to sa naučím, - odvetil trasochvost Bielko. - Hneď teraz začnem cvičiť vzorné nosenie dlhého chvostíka a aj lietať sa s ním budem učiť.

            Dlho-predlho trvalo trasochvostovi Bielkovi, kým taký dlhý chvostík dokázal čo len zdvihnúť zo zeme. Dlho ho však vo vodorovnej polohe neudržal. Bol priveľmi ťažký. A preto vždy, keď mu klesol na zem, hneď ho zodvihol. Tento cvik dvíhania a padania chvostíka robil tak rýchlo, až napokon začal chvostíkom neustále pokyvovať. A tak od tých čias trasochvost Bielko stále potriasa dlhým chvostíkom. Už ho neťahá za sebou a nemáva ho zafúľaný a rozstrapkaný. Nosí ho krásne uhladený ako všetky vtáčiky dolinky Olinky. Ráno aj večer si pekne rad-radom preberie a narovná pohúžvané pierka, aby aj on bol vzorne upravený.  Aj lietať sa trasochvost Bielko s takým dlhým chvostíkom naučil. Hoci zavše, keď podúva zboku silný vietor, odnáša mu dlhý chvostík do strany. Jemu to však neprekáža, lebo najradšej sa aj tak prechádza po brehu bystriny Riny, kde púta na seba pozornosť pokyvovaním dlhočizného chvostíka.