Na túru s Naturou

Rozprávky Miroslava Sanigu

bocian čierny v atlase živočíchov

Prečo má bocian Klepkáč červené nohy Text a perokresby: Miroslav SANIGA

Keď sa raz bocian Klepkáč prechádzal po brehu bystriny, stretol tam vydru Podvodníčku. Tá veru nerada s niekým klebetí. Žije samotársky. Tentoraz sa však bocianovi sama prihovorila: - Už si niečo súce ulovil, bocian Klepkáč?

Bocian Klepkáč - bocian čierny

- Dve žaby a jednu myš, - odvetil bocian Klepkáč, ktorý tiež nebol veľmi zhovorčivý.

- Aspoň niečo, ja som zatiaľ ešte nič nechytila, - zdôverila sa vydra Podvodníčka. - Dnes sú pstruhy veľmi obozretné. Asi ich nechám na pokoji a pôjdem spať.

- Ja ešte musím čosi chytiť, lebo v hniezde na mňa čakajú tri hladné krky, povzdychol si bocian Klepkáč.

- Ešte predtým ako si pôjdem ľahnúť, chcela by som sa ťa niečo opýtať, - spustila vydra Podvodníčka.

- A čože také by si chcela vedieť? - opýtal sa bocian Klepkáč.

- Neviem pochopiť, prečo máš také červené nohy? - čudovala sa vydra Podvodníčka. - Keď sa často prechádzaš po zelenej tráve, skôr by ti pristali zelené nohy.

- Voľakedy som aj mal zelené nohy, - odvetil bocian. - Prababička Príroda mi ich namaľovala nazeleno.

- A čo si potom niekde stúpil do červenej farby, keď ich máš teraz také červené? – skočila mu do reči vydra.

- Do farby veru nie, - pokračoval bocian Klepkáč. - Zašiel som však tuto pod Čierny kameň poumývať sa do jednej studničky. V tej studničke však bola taká červená voda od železa, že len čo som si do nej namočil zobák a nohy, už aj boli zafarbené. Nikto ma však vopred nevaroval, že si tam zafarbím nielen nohy, ale aj zobák úplne načerveno.

- A nedala sa tá červená farba nijako umyť? - pýtala sa vydra Podvodníčka.

            - Skúšal som všetky spôsoby, ktoré mi poradili vtáčiky a zvieratá, - odvetil bocian Klepkáč. - Pochodil som mnoho bystriniek nielen tu v okolí dolinky Olinky, ale aj v teplých krajoch v Afrike. No odfarbiť nohy a zobák sa mi nikde nepodarilo. A tak od tých čias mám červené nielen nohy, ale aj zobák.

            - Nebuď však z toho smutný, - utešovala ho vydra Podvodníčka. - Aj červený zobák a nohy ti veľmi pristanú.

Vydra Podvodníčka sa po krátkom klebetení s bocianom vtiahla do svojej diery v brehu nad bystrinou. O chvíľku už odtiaľ bolo počuť jemné pochrapkávanie. Bocian Klepkáč sa ešte chvíľu prechádzal po lúke a striehol na nepozorné myšky, ktoré pobehovali po svojich vychodených chodníkoch v tráve.