Na túru s Naturou

Atlas rastlín

Vysvetlivky

pečeňovník trojlaločný Hepatica nobilis

Skupina biotopov

  • lesné

Kvitnutie

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 11
  • 12
pečeňovník trojlaločný

syn. Hepatica tríloba

Čeľaď: iskerníkovité (Ranunculaceae)

ľudovo jaterník, pečeňová zelina, jatrová tráva;

Rastie na vápenatých, v lete prehrie­vaných stanovištiach; vo svetlých listnatých a zmiešaných lesoch, kriačinách, na kamenitom a hlinitom podklade; obľubuje výhrevné, slabo vlhké až vysychavé pôdy, ako vápnité, tak i neutrálne,  humózne, hlinité až kamenisté; od nížin (nie v rovinách) až po horský stupeň;

V SR sa vyskytuje vzácne, iba na niektorých územiach hojnejšie - v okolí Bratislavy, v severnej časti Strážovských vrchov, v Slovenskom rudohorí v skupine Galmusu, v severnej časti Slovenského raja, v Spišských vrchoch, Spišských kotlinách, na Branisku a v Peninách, v panón­skej oblasti (okrem Devínskej Kobyly) je veľmi vzácny;

Liečivá rastlina, inak mierne jedovatá; zbierajú sa listy (bez stopiek) po odkvitnutí; z tvaru listov sa vyvodzu­je účinnosť rastliny na obličky, zatiaľ sa to však nepotvrdilo; s obľubou sú pestované i v záhradách; semená pečeňovníka rozširujú mravce.

pečeňovník trojlaločný

trváca rastlina vysoká 10-15 cm, s krátkym tmavohnedým podzemkom s mnohými niťovitými adventívnymi koreňmi; listy sú početné, kožovité, rastúce v prízemnej ružici na dlhých, často bielo chlpatých stopkách, sú trojlaločné, laloky široko vajcovité, tupé až tupo končisté a celistvookrajové, za mlada na spodnej strane tiež bielo chlpaté, neskôr lysavejú, sú červenkastohnedé, čiastočne vždyzelené a objavujú sa po odkvitnutí, pričom zriedkavo prezimujú; kvety sú početné, rastúce jednotlivo na dlhých chlpatých stopkách vystupujúcich z pazúch listov, do 4 cm v priemere, pod kvetom sú 3 vajcovité a celistvookrajové kalichovité listene dlhé 3-10 mm, kvety sú pravidelné, obojpohlavné, 5-10 úzko elipsovitých opadavých korunných lupienkov, sú výrazne modrofia­lové, na spodnej strane svetlejšie, zriedkavo ružové alebo biele, kvety sú podvečer, príp. za neslnečného dňa zavreté a ovisnuté a rastlina je takmer prehliadnuteľná; plodom sú početné podlhovasté a chlpaté nažky s krátkym zobáči­kom na polguľovitom kvetnom lôžku.

Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München

http://www.kuleuven-kortrijk.be/

http://flponent.atspace.org/

http://home.arcor.de/