Na túru s Naturou

Atlas rastlín

Vysvetlivky

iskerník ilýrsky Ranunculus illyricus

Skupina biotopov

  • nelesné

Kvitnutie

  • 1
  • 2
  • 3
  • 4
  • 5
  • 6
  • 7
  • 8
  • 9
  • 10
  • 11
  • 12

Stupeň ohrozenia:

  • takmer ohrozený
iskerník ilýrsky

Čeľaď: iskerníkovité (Ranunculaceae)

Rastie na suchých trávnatých alebo kamenitých stráňach a piesčinách, na kyslých i bázických substrátoch, najčastejšie na silikátových horninách, od nížin po pahorkatiny;

V SR sa vyskytuje najhojnejšie v juhozápadnej časti (okolie Skalice, Záhorie, Podunajsko, dolné Pohronie a Poiplie a pod.), ďalej v Slovenskom krase a na Východoslovenskej nížine, najmä v Zemplínskych kopcoch; Slovenskom prechádza severná hranica rozšírenia;

iskerník ilýrsky

foto: Halász Antal

trváca bylina vysoká 20-60 cm; má hľuzovito zhrubnuté, podlhovasté korene; byľ je priama, štíhla a slabo rozkonárená, celá striebrobielo alebo sivobielo hodvábne chlpatá; listy, dlhá je 3-8 cm a široká 0,3-1 cm, prízemné listy sú dlho stopkaté, celistvé, podlhovasto kopijovité a končisté, rýchle uschnú, stopka 5-9 cm dlhá a husto chlpatá, byľové listy majú dlaňovito strihanú čepeľ s tromi čiarkovito kopijovitými, celistvookrajovými, končistými segmentami, vyššie rastúce listy sú postupne menšie, kratšie stopkaté a jednoduch­šie delené; kvety sú jednotlivé, vzpria­mené a sírovožlté, s priemerom 15-35 mm, kvetné stopky oblé, kališné lístky sú podlhovasto vajcovité, 6-8 mm dlhé, končisté, je ich 5, sú zohnuté ku kvetnej stopke a na vonkajšej strane sú husto bielo plstnaté, korunných lupienkov je 5, sú 7-15 mm dlhé, okrúhlo vajcovité, holé a lesklé, kvetné lôžko je valcovité a holé; plodom sú okrúhle, krídlaté a sploštené nažky, 2-3,5 mm dlhé;

iskerník ilýrsky

foto: Petr Filippov

od ostatných žlto kvitnúcich iskerníkov sa tento druh odlišuje tým, že je celá nápadne hodvábne striebrobielo alebo sivobielo chlpatá;

Hegi G. (1908-1931): Illustrierte Flora von Mittel-Europa. Mit besonderer Berücksichtigung von Deutschland, Oesterreich und der Schweiz. 13 volumes; J. F. Lehmanns Verlag, München

http://sas-hegy.hu/

http://commons.wikimedia.org/